Kráčam v bielej zimnej rose,
hľadám čisté vločky snehu.
Cítim chlad a nohy bosé,
zrýchlim kroky do behu.

Prejdem všetky poľné cesty,
zamihnem sa vo vlaku.
Dobehnem všetky staré resty,
zastanem však v úľaku.

Stojím pred zamknutou bránou,
nemám kľúče v zálohe.
Šla som vôbec správnou stranou?,
dvíham hlavu k oblohe.

V zúfalstve sa chytám slamky,
volám svojho anjela.
Na líčkach má smiechu jamky,
zavedie ma do cieľa.

Ďalej sama musím kráčať,
začať znova od nuly.
Bosé nohy v snehu máčať,
prehrýzť strach svoj napoly.

Zo srdca vyňať ostrú črepinu,
čo zaryto si miesto stráži.
Zmyť Tvoje lži a horkú špinu,
nájsť niekoho, kto slová zváži.

Raz oľutuješ každú chybu,
sám si zvolil klamstiev prúd.
Hriechy Tvoje dámou hýbu,
kráľ dá mat a vynesie súd.

 Blog
Komentuj
 fotka
s.i.m.a.  1. 1. 2008 17:30
nadherne........
Napíš svoj komentár