Kráčam v bielej zimnej rose, hľadám čisté vločky snehu. Cítim chlad a nohy bosé, zrýchlim kroky do behu. Prejdem všetky poľné cesty, zamihnem sa vo vlaku. Dobehnem všetky staré resty, zastanem však v úľaku. Stojím pred zamknutou bránou, nemám kľúče v zálohe. Šla som vôbec správnou stranou?, dvíham hlavu k oblohe. V zúfalstve sa chytám slamky, volám svojho anjela. Na líčkach má smiechu jamky, zavedie ma do cieľa. Ďalej sama musím kráčať, začať znova od nuly. Bosé nohy v snehu máčať, prehrýzť strach svoj napoly. Zo srdca vyňať ostrú črepinu, čo zaryto si miesto stráži. Zmyť Tvoje lži a horkú špinu, nájsť niekoho, kto slová zváži. Raz oľutuješ každú chybu, sám si zvolil klamstiev prúd. Hriechy Tvoje dámou hýbu, kráľ dá mat a vynesie súd. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj