Dlho premýšľala a nakoniec sa odhodlala. Spravila to, čo musela...,aby si nikdy v budúcnosti nevyčítala, že to nechala tak. Takto to cítila, a preto si je istá, že to je správne. nech sa stane čokoľvek...alebo aj keď sa nestane nič...všetko bude odpoveďou. Aj ticho povie viac ako tisíce slov. musela mu to povedať, aby si bola istá, že to vie...a teraz je to celé len na ňom. Aj keď to chcela nechať najprv tak...premlčané...stále by ju tie nevypovedané otázky mučili. Možno to bola chyba..., ale aj tak ju neľutuje...urobila by to znova.
Všetci jej síce radili, aby to proste vyhodila z mysle a už sa tým nezaoberala. No ona je tvrdohlavá a vždy koná podľa seba, podľa toho ako to cíti. Veď predsa oni to neprežívajú, oni nevedia ako tá ťažoba páli. Človek vie vždy ľahšie vyriešiť problémy iných ako tie vlastné. Všetko čo napísala bolo úprimné a zo srdca...viac spraviť nemohla a menej tiež nie...musela to napísať tak, ako to je. Už nemôže zmeniť ani jediné slovo...už to má a je len otázkou času, kedy sa to dozvie...kedy si to prečíta. slová sa nedajú vrátiť späť..., ale ona by to ani nechcela. "Všetko čo sa deje, deje sa z určitého dôvodu"...a tak aj toto celé má nejaký zmysel.
Je to to posledné čo spravila...posledné slová. Je zmierená, že už nikdy ho neuvidí, a tak ju to ani nemôže prekvapiť. Jej vnútorný pocit to tak vraví...vravel to ešte dávno predtým...ešte keď bola s ním mala pocit, že je to naposledy. Aj keď vyzeralo všetko inak. Aj tak sa toho pocitu nemohla zmaviť. dokonca, keď ju objal, mala zrazu v očiach slzy...prosila Boha, aby sa tentoraz mýlila. aby to nebolo poslednýkrát. No boh má svoje plány a len tak ich nezmení. Už len chvíľka a bude vedieť, či sa Božia vôľa nedá zvrátiť...dlho to nepotrvá.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár