Lož

Jedno klamstvo za druhým,
pod maskou zíva pravda.
Už mu za nič nestojím,
v inej lásku hľadá.

Stačilo tak málo povedať,
aspoň na konci byť úprimný.
On nikdy nechcel srdce dať,
v rečiach bol však prisilný.

Od iných sa pravdu dozvedám,
že klamal v každom slove.
Ja svoju hrdosť nepredám,
nebudem korisť v lacnom love.

Bála som sa o neho,
no on sa v kúte smial.
Každá slza pre neho,
zrkadlila môj žiaľ.

Už neuverím nikomu,
kto medom bude lákať.
Chcem sa vyhnúť prelomu,
kde znova začnem plakať.

Keď zmením sa, zmení sa svet,
neviem, či skúsiť to mám.
Zdvihnúť zrak a vykročiť vpred,
zamávať minulým zlám.

Vymažem každú myšlienku,
ktorá blúdi v mojej hlave.
Spomienka na zámienku,
stratí sa v nepriehľadnom dave.

Maj sa krásne, navždy zbohom,
snáď budeš šťastný s ňou.
Ja miznem za najbližším rohom,
s dušou tebou doráňanou.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu