Dni nerušene letia po svojich koľajách bez výrazného vybočenia. Ani si nestíha uvedomiť a je za ňou ďalší týždeň. Posledný deň prináša stretnutie, v ktoré pomaly prestávala dúfať. Tvária sa, akoby sa nič nestalo...za ten dlhý čas. Myslela si, že slová by to celé len zhoršili. Veď im bolo tak krásne...no v kútiku duše pri každom bozku cítila, že ochvíľku sa toto šťastie skončí. Prebudí sa z tohto sna...tak kým v ňom ešte chvíľku žije, chce si ho naplno vychutnať. Aj napriek tomu krásnemu snu stále myslí na prebudenie...a jej intuícia ju ani tentoraz bohužiaľ neklame. Toto prebudenie príde dokonca skôr ako ho čakala, a tak si pretrie oči a ešte omámená týmto snom kráča do skutočnosti. Znova ju čaká čakanie na tento sen...a znova nevie aké dlhé bude tentoraz. Prechádza nočnou ulicou, ktorej pustotu ruší len spln mesiaca. Ešte sa nespamätala...ešte stále má pred očami ten sen, stále ho cíti na svojich perách. S ústupom tejto krásnej ilúzie prichádza znova pocit úzkosti. Postupne si uvedomuje, že šťastie je iba prázdny pojem. Je to len krátky okamih, ktorý rýchlo pomynie. Stojí za to poznať ho? Veď je to len záblesk svetla v dlhej temnote nešťastia. Jej oči by si na tú tmu zvykli a postupne by zabudla na svetlo. Keby nevedela, že svetlo existuje, nemohlo by jej chýbať...No teraz, keď príde okamih šťastia, celú ju oslepí svojím svetlom a ona nevidí, že je to len sen. Jej oči ešte chvíľu ostanú slepé, no postupom času si znova začnú uvedomovať tú tmu, ktorá nastala. Už aj plamienok nádeje, že nastane deň zhasol. Nevidí nič...iba počuje hlasy, ktoré jej neustále hovoria ako na všetko príde, aká je hlúpa, ako ju všetci klamú...aká je naivná a počuje záplav otázok, na ktoré nepozná odpovede... a tieto naliehavé otázky ju pomaly ubíjajú do zeme.Prečo sa jej všetci pýtajú tie veci? Znamená to, že tie hlasy myslia na to isté ako ona..., ale kde má hľadať odpovede? Nie je tu žiadny návod..., a tak zrejme otáva len improvizovať a čakať, kým sa odpovede dostanú na povrch všetkých otázok a všetkých nejasností. No čas letí príliš rýchlo...a nikto nevydrží čakať večne...Každá trpezlivosť má svoje hranice, a tá jej je už aj tak dosť zlomená. už len chvíľku a navždy sa stratí...dostane odpovede na otázky??

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár