vysoko nad nežným snom.
Má všetko, všetko zvelebí,
hviezdu noci dá tým dvom.
Nemá láska vraví krásne,
len pohľad očí lesknúcich.
Bez slov tvoria bozky básne,
na perách jemne planúcich.
Nepochopí svetlo hviezdy,
komu v srdci nežiari.
Jasnosť vnesie láska vtedy,
keď rumenec je na tvári.
Iný svet sa zjaví zrazu,
lúka plná fialiek.
Dve duše našli jednu bázu,
úmorie dvoch prudkých riek.
Hviezda nesie svetlo lásky,
kým žije láska, kvitne kvet.
Jar si ticho češe vlásky,
bez slov a bez ťarchy viet.
Ráno slnko zastrie hviezdu,
samo vládne oblohe.
Láka nesie suchú biedu,
láska v zimnej predlohe.
Oči chladnú, chladnú city,
láska v srdciach stratí jas.
Plameň čo bol v dušiach skrytý,
sfúkne vánok, zlomí klas.
Hviezda padá z veľkej výšky,
len slzy v očiach dievčaťa.
Nesplní sľub, len chvost líšky,
preľakne zrak vtáčaťa.
Padla hviezda, hviezda lásky,
dievča samé stojí v rose.
Kvapky smútku vryjú vrásky,
keď sen sa poddá rannej kose.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár