Aj keď ani jedno jeho slovo nedávalo zmysel...asi to tak chcel. Keď nespravil nič, zrejme to pochopila správne. Zostáva len zmieriť sa s tým. No je to ťažšie než si myslela...jej slzy sa s tým nedokážu vyrovnať. Tečú prúdom, ktorého prameň nevysichá. Nevie čo bolo horšie...či tá neistota...alebo istota, že je to tak. Práve hrajú tú pieseň....akoby to bolo znamenie....no čo znamená? Má tú pieseň znenávidieť...alebo ju milovať? Vždy jej ho pripomenie...nedovolí zabudnúť. Vtedy znamenala tak veľa..., a teraz je to celé len klam.
Bola to len ilúzia..., no taká krásna... bol to jej sen. V tej chvíli sa jej aspoň na okamih splnil... No pieseň sa skončila a s posledným tónom odišiel aj ten sen. Tá melódia jej stále znie v hlave...no on na ňu už zabudol.
Ale už dosť! Je koniec prázdnym rečiam, ktorým verila. Nové ráno prináša nový deň a s ním aj novú, silnejšiu bytosť. Veď každý úder nás posilní...treba sa len znova postaviť. Zdvíha zrak a zhlboka sa nadýchne. Túto slepú uličku jednoducho prerazí a pôkde ďalej. Vytvorí sa vlastnú cestu... a len ona rozhodne, či na ňu ešte niekedy vkročí niekto iný. Zatiaľ chce kráčať sama... tak jej nemá kto podraziť nohy. musí sa znova odhodlať...ísť aj po tme. Veď "strach nás núti k odvahe".
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár