Stromy

Stromy stoja, kvitnú stráne,
ich kmene sú moc i hrdosť.
Detské nôžky lezú na ne,
hladia kôru, vryjú radosť.

Vôňu jari, plody leta,
nesú ruky v korunách.
Všetka krása, krása sveta,
zneje v naladených strunách.

Slnko hasne, hasne zeleň,
všetky farby na dúhe.
Ľahké šaty v teplé premeň,
keď zvädnú kvety na stuhe.

Vietor začne vlasy česať,
vyzlieka ich prudkosťou.
slávik smutne musí klesať,
stiahnuť krídla s ľahkosťou.

Padajú listy, farebné slzy,
kropaje potu po lete.
Nevrav tým hlasom, že ťa to mrzí,
vločky sa lesknú vo vete.

Stromy len ruky, ruky prázdne,
prosebne vzpínajú ku nebu.
Vločka za vločkou na ne si sadne,
zahasí slnka pahrebu.

Biele sú stromy, v svadobnom šate,
ženích však zaspal v úkryte.
Zima chce všetko, všetko čo máte,
v dutine stromu to ukryte.


Stromy sú nemé, nemo len stoja,
kým nepríde čas návratu.
S prvými lúčmi, so zvukmi oja,
prišijú jarnú záplatu.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu