Každý ľudský život je spleťou krásnych lúčnych cestičiek, no i tmavých tunelov. Žiaden sa nezaobíde bez menších, či väčších prekážok, ktoré sú nám hádzané pod nohy. Vždy, keď zápasíme s nepriazňou osudu, obraciame sa na boha s otázkou „prečo?“. „Prečo práve ja?“ Prečo práve teraz?“ No žiadna odpoveď sa k nám nevracia, pretože odpoveďou sú veci, ktoré si nedokážeme uvedomiť práve v tej chvíli. Odkrývajú sa nám neskôr alebo zostávajú skryté, no i napriek tomu plnia svoj účel. Málokto z nás sa totiž zamýšľa nad tým, čo by sa stalo, keby sme sa nepotkli o jedno z polien. Čo ak práve v tej chvíli, keď sme ležali na zemi s rozbitým kolenom niekto vystrelil mieriac na naše srdce. Ak by sme sa nesklonili k zemi...
Zväčša sa upíname iba na bolesť rany a nemyslíme na to, čím nás obohatila. Nezbadáme, že každá prekonaná prekážka, no i každá ucelená rana po páde nás robí silnejšími a mení nás, aby sme dokázali kráčať ďalej cestou i tunelom bez strachu zo zakopnutia alebo tmy. Aby sme boli pripravení a schopní postaviť sa ďalšiemu múru slepej uličky, ktorý bude väčší ako tie predošlé.
Nehľadajme zmysel vo veciach, ktorých zmysel nedokážeme pochopiť. Myslím si, že každý človek má svoju životnú cestu a musí ňou prejsť. Načo porovnávať svoju cestu s cestou niekoho iného, keď cieľ každej je iný a jedinečný. Každá udalosť a každé vybočenie má svoj zmysel, veď napokon, koho by bavila jednosmerná diaľnica bez bočnej cesty? Bola by preplnená, bez zelene a v každej chvíli by sa nám zdala rovnaká, akoby sme stáli na mieste. Bez akejkoľvek možnosti zmeniť smer, či trasu, bez možnosti zastaviť. Nezmyselná...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
jackmaker  11. 2. 2008 23:34
akože, myslím si, že toto dielo nebolo ničím výnimočné a predsa v sebe ukrylo skvelé veci, ktoré boli vyjadrené úplne jednoducho a zároveň skvele!...paráda!...fakt...
Napíš svoj komentár