Vidím ťa ako navždy odchádzaš.
Ty netušíš, no ja to cítim,
keď za sebou dvere zatváraš.
Bola to rozlúčka naveky,
už neuzriem nikdy tvoju tvár.
viac nezačujem tvoj smiech,
preniknem do sveta chmár.
Odlesk viery sa v diaľke stráca,
spolu s tebou odlieta aj láska.
Ku mne sa blíži kŕdeľ čiernych vrán,
nebo zakryje nepriehľadná maska.
Vedela som, že to je posledný bozk,
no dúfala som v moju chybu.
Tak veľmi som sa chcela mýliť,
zastaviť ľady, ktoré sa podomnou hýbu.
Tvoj obraz sa mihá v každej mojej slze,
keď v kúte na mňa padá čierny prach.
Všetky tiene spomienok ožívajú v mysli,
na kolenách sa chýli ku mne strach.
Chcem konečne vyhnať ťa zo svojej hlavy,
prestať sa trápiť každým tvojím slovom.
Potichu, no zreteľne šepkám Ti naveky,
moje posledné uplakané "zbohom".
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár