v spánku si ma prebúdzal.
Zahnal pocit, že som nízko,
vyvýšil na piedestál.
Mal si úctu, vážil slová,
nepovedal prázdnu reč.
Viem, že zraky sklopil znova,
oči ticho poslal preč.
Ľúbila som v prvej chvíli,
tak bláznivo a prekrásne.
Obliekla si závoj víly,
skryla všetko do básne.
Neviem, čo si cítil v hrudi,
čo bolo priamo zo srdca.
Odvaha si slepo blúdi,
ako podplatený porotca.
Žiadne činy, skutky žiadne,
ani v jednom stretnutí.
Čakala som, či hviezda padne,
želanie si vynútim.
Hviezdy klamú, neplnia sny,
len padajú si bezcieľne.
Živia nádej v zajtrajšie dni
a zhasínajú zámerne.
Stretneme sa ešte v čase?
Či uplynuli minúty?
Viem, že lásku už máš zase,
ja ozdobou som pre kúty.
Chápem, strata v nenávratne,
ozývaš sa iba zriedka.
Aj keď iný do lásky zatne,
proti tebe bude smietka.
Zmenil si ma, už som iná,
snívam vnoci, vo dne bdiem.
Nad hlavou ti krúži vina,
neľutuj však, pravdu zriem.
Bol si tá najlepšia chyba,
čo v mojich skutkoch uzrela svet.
Ľútosť, nie, to láska iba,
nevykvitla v plodný kvet.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
petrosant
17. 2.febuára 2008 23:02
vau, perfektná báseň
Napíš svoj komentár