tvoj otrok ponížený,
na striebornom malom táci,
podáva kľúč strieborný.
Zaľúbil sa do mládenca,
ktorý ho hne´d opantal,
rozhodol sa darovať mu,
to najcennejšie čo len mal.
Srdce bije,
len pre neho udiera,
vytrhne ho zo své hrude a
pritom sa usmieva.
Prijmite ho pane zlatý,
berte si čo Vaše je,
veď ono bije už len pre Vás,
čo uzrelo krásu pier.
Oči Vaše ho len nútia,
aby bilo silnejšie,
kebyže sa ustálilo,
zomrelo by v samote.
Vaše pery blahodárne,
celé telo rozžiaria,
láska smútok nahradila,
začo vďačím práve Vám.
Milujem Vás nadovšetko,
darček Vám tu predkladám,
opatruj ho starostlivo,
bo moc nad ním už nemám.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár