Ale vlastne som sem neprisla lamentovat nad mojim carovnym miestom, kde zabudnem na svet okolo seba.. .prisla som sem z toho dovodu, ze sa mi nechce ucit na pisomku z dejepisu.. ale to sa nejako vstrebe... tak som sa teda zahladela na to miesto, na les, na Babu a ponorila sa do myslienok. Vsetko to spustilo precitanie si jedneho profilu na pokeci.. je to vlastne profil jednej mojej.. naj kamosky. .. ano.. teraz uz viem, ze ju tak mozem nazvat..
Ukazala mi zivot,ako taky, pravy zivot... sice s nejakymi tymi jebadlami, ale zivot, kde sa zije a nie preziva z dna na den.. a tak teraz do seba pcham vysokokaloricke chipsy a rozmyslam nad sebou.. kam vlastne smeruje moj zivot?
Mam presne tyzden pred prijimackami na gympel, na ktory ma vlastne dotlacili moji rodicia.. niezeby som nechcela ist.. ale proste som si chcela vybrat sama,.. kam pojdem, co budem robit... chcela som mat konecne svoj zivot vo SVOJICH rukach, tak ako vacsina deviatakov.. no vacsina jak vacsina.. ale priznam sa, ze tak dobre ako sa poznam by som si vybrala tu najlahsiu cestu na 4 roky, pocas ktorych by som sa spametala a potom by som drela na vyske jak taky kon!... ale nejde o to... uz ked som bola mala, a chodievali sme s mamkou ku mojej krsnej do PP na juh.. .vzdy som prechadzala okolo velikanskej budovy..a vzdy ma nenormalne nadchli ziaci, ktori pobehovali okolo nej a stazovali sa na dalsie pisomky..
A uz vtedy som vedela, ze toto chcem aj ja.. .stazovat sa dobrym kamaratom na pisomky z ekonomiky a matematiky, ktora ma uz od 1. triedy vzdy bavila.. chcela som to este aj v deviatke.. a chcem to aj teraz.. ale uz je neskoro... neskoro na to, aby som sla na moju vysnivanu skolu Obchodnu akademiu... uz len ten nazov vo mne vzubodzoval cosi viac ako Zdruzena stredna skola, ci Gymnazium Dominika Tatarku-... bola to akademia.. obchodna.. moj sen...
Ktory sa vsak rozplynul.. a nikdy sa mi uz nevrati.. nikdy nebudem chodit na moju vysnivanu skolu, okolo ktorej som prechadzala este ako mala a snivala o tom,ako tam raz budem chdoit.. ale co uz.. ako vravim, mam tyzden pred prijimackami na gymnazium a ani za nic sa neviem dokopat k uceniu -... na pisomku.. a nieto este na prijimacky.. v com spociva moj problem? V tom, ze jedine o com snivam a na co myslim, je jediny chalan, ktoreho som kedy mala naozaj rada. ze uz konecne chcem ist prec, von, za kamaratmi.. ale mne to proste neda.. neda mi to bavit sa, ked viem, ze zajtra pisem tematicku pisomku z dejepisu..
A tak som sa prihlasila na Birdz, v nadeji, ze tu mozno najdem odpoved.. na moje otazky.. na otazky typu: Preco prave ja? Preco sa to deje mne? Preco som to ja, ktoru ohovaraju? Preco som to ja, ktora sa vzdy zalubi do toho nespravneho? Preco som to ja, ktora sa vzdy len trapi...???... a aj ked sa trapim, vzdy je tu niekto, kto sa trapi, a mne to neda.. a tak svoje pocity potlacim a venujem sa inym... neviem preco... je to vo mne..
A tak si citam tento moj blog, a prisla som nato, ze som tu za nejakych par minutiek rozoberala vsetko od mojho tajneho miesta, cez skolu, lasku az ku kamoskam.. a otazkam, na ktore odpovede prinesie len cas... ano cas... ale kedy? znie moja dalsia otazka.. kedy sa aj ja dockam toho, co vidavam vo filmoch.. tej lasky? toho princa? kedy aj ja budem moct povedat:,,SOM UPLNE STASTNA!"??? Ze sa mi splnil sen, ze som nasla, co som hladala, ze mam kamaratov, na ktorych sa mozem spolahnut.. ze mam skvelu partiu, ktora stoji vo vsetkom pri mne, ze uz nikdy nesklamem svojich rodicov, nikdy im neublizim, a budem vediet, ze su tu pri mne.. kedy uz konecne najdem... CO TAK HLADAM????
Viem.. tento moj blog je asi o nicom.. ale ja som sa len chcela niekomu vyrozpravat.. zverit... ... nechcem.. vela.. len byt.. spokojna.. len byt s tymi, ktorych lubim, a uz sa nesklamat, nedostat tvrdu ranu, nestracat kamosov na kazdom kroku.. nechcem sa viac trapit (
Tak prepacte, ako som vas nudila.. ... ale... snad sa najde niekto, kto ma pochopi
Tak vas zdravim SOJ LUDIA
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár