Najskôr sa asi dve hodiny len tak bezcielne prechádzali po meste.
Potom skončili na lavičke, kde len tak obaja sedeli, poyerali si do očí a ON sa zrazu na ňu hodil.
Začal ju vášnivo bozkávať, potom aj na krk a vôbec netušil, že každý jeho bozk, každý jeho pohyb jej spôsobuje zimomriavky po celom tele.
Neprestával, prechádzali ľudia, nevadilo im to, boli radi, že spolu konečne mohli byť, boli chvíľu spolu...
Keby mal trocha viac odvahy zavolal by ju k seebe domov,mysleli na to obaja, vedeli, ze je sám doma celý deň.
Ona čakala, že ju zavolá, ON nemal odvahu, lebo nevedel akú čakať reakciu.
Možno by celý ich dnešný voľný deň skončil úplne inak s trochou odvahy alebo trochou jej drzosti.
Čakali hodinu - čakali dve hodiny nič ani jeden nič nenaynačil. O chvíľu sa zdvihla, že ide domov, trochu sklamaná,ale aj šťastná.
Nasadla do autobusu a odviezla sa do in0ho mesta, nie tam kde b7vala, ale odviezla sa za niekym iným ... išla za tým, ktorý ju domov zavolal, išla k nemu, ale cítila sa veľmi divno, až keď od neho išla ....
.... zistila, že niečo stratila a pritom prišla na to, že svojho chalpca, od ktorého pred pár hodinami išla sklamaná MILUJE. Prišla na to neskoro, nepovedala mu to nikdy - aj keď on jej to hovorieval dosť často , ona sa len usmiala.
Chlapca zrazilo auto keď sa sám vracal domov, vracal sa sám s pocitom, že nemá nikoho kto ho má rád !!!
Nikdy si to neodpustila, a samozrejme netrvalo, ani pár dní a už skončila u iného ... aj keď s pocitom, že už nenájde nikoho, kto bude ako on. Nenájde nikoho kto ju bude mať rád takú aká je, kto tu pre ňu bude ako on ... ale nedokázala sa už ďalej utápať v žiali, ktorý si v podstate spôsobila sama ....
AK NEPOCHOPITE, NEZUFAJTE, JA SOM TO NEPOCHOPILA ANI NA 10X KED SOM CITALA ALE WED OK...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
rimanka
25. 2.febuára 2009 21:50
podľa mňa je to vcelku chápateľné
Napíš svoj komentár