Neviem ako a čím začať,
neviem či sa mi oplatí ešte vankuš slzami zmáčať,
neviem prečo ho stále potrebujem,
neviem prečo ho stále tak veľmi milujem,
neviem čo sa to somnou deje,
neviem prečo sa mi srdce za ním tak chveje,
neviem prečo mi hlas jeho chýba,
neviem prečo sa cítim bez neho ako ryba,
neviem prečo by som jeho hlas počuť chcela,
neviem prečo som sa do jeho očí zahľadela,
neviem prečo túžim cítiť jeho pohladenie,
neviem prečo nemá žiadné pochopenie.
Možno som rozum potratila,
nie, ja som sa iba zaľúbila.
Zaľúbila som sa do jeho modrých očí,
zaľúbila som sa do jeho úmevu, keď do miestnost vkročí,
milujem keď sa smeje,
milujem keď ma dotykom hreje,
milujem keď ma obíma,
milujem ked keď vraví, že ľúbi ma,
milujem aj to, že nie je dokonalí,
milujem aj to keď sa pomýli,
milujem na ňom úplne všetko,
milujem aj to keď sa správa ako decko,
milujem keď ma rozosmieva,
milujem aj to keď sa hnevá,
milujem ho proste celého,
nechcem už iného.
Len škoda, že už to píšem len do básne,
už mi nikdy nebude tak kráne.

 Báseň
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
carowna  27. 3. 2008 21:17
tak v tomto som sa nasla
Napíš svoj komentár