V ten vecer sme sa pohadali. Odisiel prec. Niekam sa bavit. Na druhy den rano som k nemu prisla. Otvoril, este stale rozbity na kasu. V klude ma pustil dnu. Isla som si umyt ruky. A potom som si to vsimla. Zenske oblecenie. Podprsenka. Nohavicky. A cudzia zena spiaca (alebo sa tak len tvarila? Neviem, nevidela som jej do tvare} v jeho posteli. V perinach, ktore JA periem a zehlim. Na otazku, kto to je, mi odpovedal, ze to je jedno. Po kratkej hadke som sa zobrala a odisla. Neplakala som pred nim. Nedokazala som vyronit ani slzu. Az potom, u kamaratky. V ten den som odisla na chatu. Sama. Rozmyslat. So znamymi sme vypili dve flase domacej slivovice a skoncila som na miestnej dedinskej diskoteke. Chcela som sa odreagovat. Viete si asi predstavit, ako som vyzerala... Ale odreagovala som sa teda dost. A este aku hanbu som si spravila. Bola som rozbita na kasu. Ale to tu teraz rozoberat nechcem. Na chatu som prisla asi okolo tretej.
Rano som sa zobudila a na mobile som mala sms. Od neho. Ze mu to je strasne luto, a ze ma prosi o odpustenie. V nedelu sme sa potom chvilu videli, mali sme kratky rozhovor, ale dokopy sme nic nevyriesili.
Je to tazke, ked niekoho velmi lubite, ked mu velmi verite, a on vas tak strasne sklame, ze vas to boli nielen psychicky, ale az fyzikcky. Neda sa to opisat. Ti, co to zazili, to vedia. A tym, co to nezazili, to ani neprajem.
Myslim, ze clovek by si mal zasluzit druhu sancu. A tak rozmyslam, ze ak sa bude snazit, odpustim mu. Ale iba raz.
Zabudnut na takuto vec sa neda nikdy. Navzdy to vo vas zostane. Najhorsie je, zacat znova verit. Trva to dlho. A tiez sa bojim prveho sexu po jeho nevere.
Viem, moze sa to stat kazdemu. ALkohol robi vela. Ale clovek si aj tak uvedomuje, co robi, a alkohol nikoho neospravedlnuje. Nikdy.
A tak odkazujem vsetkym nevernym-ked uz, tak to robte tak, aby na to vas partner nikdy neprisiel. Strasne to boli. Najma ked ho tak velmi lubite, ako som ho lubila ja...
A este jedna vec. Uvedomte si teraz, koho pri sebe mate. Lebo casto sa stava, ze clovek si uvedomi cenu toho, co ma, az ked to strati. A potom uz byva neskoro.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
joelina
24. 9.sept. 2008 18:52
je to kruté, je to život a hlavne je to pravda
2
uf...na tu otazku o nevere som tiez zvykla odpovedat, ano,a si odpustila....ale dievca, kebyze som na tvojom mieste, tak som uz asi vo vazeni...ja by som asi nedokazala odpustit, kebyze ju najdem este v posteli
3
alkohol ospravedlňuje
ale vinník aj tak musí niesť následky
šancu mu nedávaj
ale vinník aj tak musí niesť následky
šancu mu nedávaj
Napíš svoj komentár