Človek sa v láske sklamať proste musí (ani to nečítajte, potrebovala som zo seba tú zlosť nejako dostať)
Nezvyknem sa sťažovať. Teda, naňho som sa ešte ani raz nesťažovala. Až doteraz. So proste nahnevaná, no a čo? Mám právo yť nahnevaná, sklamal ma, nahneval, tak som nasraná. A som! ! !
Nie som príliš tolerantný človek. Ale viem odpúšťať. Preklepy a brepty, zakopnutia aj pokĺznutia, aj neveru by som vedela odpustiť, aj to, keby si bez dovolenia požičal môj notebook. Ale aj ja mám len jedny nervy, momentálne otrasené skúškami. Aj ja si zaslúžim trochu úcty a porozumenia. A klamať mi teda naozaj nemusí. Teda, nemusel.
Nie každý ma musí nevyhnutne mať rád. On ma rád mal. A ja jeho. Myslela som, že ho poznám. A potom, keď som zistila, že ho takmer vôbec nepoznám, až tak veľmi ma to neprekvapilo. Len tri roky. Čo je to? iba zlomok, iba minimum. Vlastne nič.
So mnou je ťažko vydržať. On vydržal. Prečo ho to ale prestalo baviť? Až teraz? Čo si aj on až teraz uvedomil, aká vlastne som? Ale ja som taká stále, stále som taká bola a stále aj taká budem. Ja sa veľmi nemením.
A teraz som doma, sama a opustená. Nikdy som sa takto príšerne necítila, naozaj. Ale neospravedlním sa. Ospravedlnení som mu už povedala príliš. Aspoň raz by sa mohol ospravedlniť on. Aspoň raz. Ani volať mu nebudem. Dnes som to už síce porušila, ale keď som si uvedomila, akú pičovinu robím, rýchlo som to zahrala do autu. Že iba potrebujem odvoz, vlastne ani nepotrebujem, ale ak by som náhodou potrebovala, tak mu zavolám. Ale už som nezavolala. Asi mu došlo, že nič nepotrebujem.
Ani on nevolá. Nech si teda robí čo chce. Ja to nejako prežijem. V jeho očiach som predsa mrcha, ktorá za všetko môže. Nebudem mu tú predstavu vyvracať.
.....tento blog je odpad spomedzi všetkých možných blogov.....naozaj som len potrebovala vyrozprávať sa....mám aj kamarátky, ale....tie majú teraz niečo iné na práci....nechcem byť nahnevaná aj na ne....ani naňho nie som....len nech sa už konečne ozve! ! ! ! !
ok, odvolávam to včerajšie, asi nie je tak mimo!!! TY si tá dôležitá a keď už máš po krk tých ospravedlnení, neospravedlňuj sa, ak si presvedčená, že nemáš prečo.
Zdali ste sa mi ako úžasný pár a možno je to len jedna z tých horších kríz, vyčkaj času. Poznám ťa asi len rok, čo je relatívne málo, ale prirástla si mi k srdcu, hlavne tvoja spontánnosť a úprimnosť, vždy je s tebou v škole, aj mimo (Corgoň a Sv Patrik, že? ) veľká sranda. Takže nie som rada, keď ti je tak nanič, Kačena. Držím prsty, aby sa to nejak vyriešilo a dostal rozum hore z gatí.
Žiadny blog nieje odpad. Sú to tvoje myšlienky. Občas sa to všetko čo chceme povedať akosi nedá sformulovať do dych vyrážajúceho umeleckého diela ale predsa len sú to naše pocity...a už sa opakujem ale určite to nieje odpad..
chapem .. naozaj mozem povedat ze ta chapem .. aj moj frajer ma takto podrazil .. ked sa mi pozeral do oci a daco potreboval tak som bola zlata a boh vie co dalsie .. ale teraz .. po rozchodu .. oj, jaka ja som mrcha .. jaka ja som svina .. len preto ze teraz sa on pan tvorstva rozhodol ze uz ma naozaj nepotrebuje .. a zrazu to navzdy sa stava trocha inym .. a to ze by povedal prepac, ublizil som a nechcel som .. nie .. nic take nebylo a mozno ani nebude..
prepac, asi to nieje koment, ale potrebovala som to tiez povedat
uf..je mi to ľúto kači, vo vzťahoch sa stáva a váš to dúfam prekoná, veď ste spolu tri roky, hoci ako si povedala málo v živote človeka ale dosť veľa vo vzťahu. Partnera nepochopíš nikdy ale dokážeš s ním žiť tak aby ste si vzájomné chyby nevyčítali
...Lepsie tri roky vo vztahu, ktory sa skonci, ako tri roky v manzelstve, ktore sa skonci... Vyzur sa, vyplac sa, neskor sa vyrozpravaj kamaratkam, zmen uces, kup si nieco na seba, alebo nejaku drobnost, ktora ta potesi... A venuj sa predovsetkym sama sebe. Nevolaj mu, vymaz si cislo z mobilu aj hlavy... Raz niekto mudry povedal: "Ak niečo máš, pusti to. Ak sa to k tebe vráti, bolo to tvoje. Ak sa to k tebe nevráti, tak to nikdy skutočne nebolo tvoje."
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Zdali ste sa mi ako úžasný pár a možno je to len jedna z tých horších kríz, vyčkaj času. Poznám ťa asi len rok, čo je relatívne málo, ale prirástla si mi k srdcu, hlavne tvoja spontánnosť a úprimnosť, vždy je s tebou v škole, aj mimo (Corgoň a Sv Patrik, že? ) veľká sranda. Takže nie som rada, keď ti je tak nanič, Kačena. Držím prsty, aby sa to nejak vyriešilo a dostal rozum hore z gatí.
Škoda, že nie som v NR, sadli by sme na pivo