Nie ten film, ale stav ktorý teraz na určitý čas vo mne zavládol.
Bola to dobrá voľba po tak dlhej dobe ti napísať a stretnúť sa s tebou.
S tebou môžem hovoriť.
Ty ma vypočuješ a povieš mi svoj názor.
Pokojne, bez toho že by si ma súdil.
Ty nesúdiš.
Ty zdvíhaš sebavedomie a odjedáš mi zo zákuska želatinu.
A mne to vôbec nevadí.
Smejeme sa až nám slzy tečú, a ja si uvedomujem že takto schuti som sa už dlho nesmiala. Spomíname na minulosť.
Chytíš ma za koleno a tvoj dotyk je príjemný.
Voniaš voňavkou ktorú používaš stále ale jej názov si už nepametám.
Iba tú vôňu.
Miestami spojenú s pachom cigarety.
Vadilo mi ked si fajčiť začínal, ale teraz mi to nevadí.
Možno sme obaja dospeli, a možno nie.
Ale čo sa vekom nezmenilo je tvoj humor, schopnosť počúvať a hľadieť bez predsudkov, zdvihnúť sebavedomie a dať pocit že môžem dosiahnuť všetko čo chcem.
Veríš mi vtedy ked nikto iný neverí a smeje sa mi za moje sny.
Ty sa nesmeješ.
Ty si tu a zdvíhaš ma zo zeme ked som psychicky na dne.
Môj bývalý, môj najlepší priateľ...
A osoba ktorú si strašne vážim.
Ty sa nedáš odbiť odpoveďou nič sa nedeje, pretože pri prvom pohľade na mňa vidíš či sa so mnou niečo deje alebo nie.Poznáš ma lepšie ako sa poznám ja sama.
Vnášaš do mojej duše pokoj ktorý tak veľmi potrebuje.
A predsa mám pocit že len beriem.
Ale ty si stále tu a tvrdíš že niet nič krajšieho ako môj úsmev.
A ja ti rada verím.
Ten pokoj čo mi dávaš, je ako balzam na moju rozbúrenú dušu.
Pretože ten pokoj je úžasný.
Jedného dňa niečo možno dokážem a potom moja ďakovná reč ak nejaká bude, bude patriť tebe.
Človeku čo vo mňa vždy veril a prinášal mi do duše toľko potrebný pokoj.
Ďakujem že si.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár