Pretože naše partnerstvo vždy skončí tým že si navzájom ublížime.
Si naozaj polovicou mojej duše ako to v tvojej blizkosti cítim?
Ak áno prečo sa stále zraňujeme?
Je bolesť súčasťou nášho osudu?
Prečo ťa mám hlboko pod kožou, v srdci a mysli?
Prečo po tebe priam bytostne túžim až tak že to bolí vediac že sa znovu len zraním a teba tiež?
Prečo ti je skoro nemožné odolať?
Čosi ma k tebe ťahá a ja neviem čo.
A ty ked si pri mne tiež nevieš odolať.
Sme si súdený?
Prežívať bolesť z toho že to zasa nevyšlo?
Prežívať muky pri odopieraní si čo len myšlienok na seba ktoré nejdú zastaviť?
Teda aspoň v mojom prípade.
Ráno vstávam a som celkom ok.
Potom mi ťa pripomenú dva plyšáky na posteli ktorých mám pri poduške a nedokážem ich dať inam ani sa ich vzdať.
Sú predsa od teba.
S tebou som zvláštnym spôsobom slobodná.
Dávaš mi nádej a vieru že dokážem čo chcem.
Tak veľa pre mňa znamenáš že to nejde vysvetliť.
Za tých 5 rokov čo sa poznáme mám pocit že ma poznáš lepšie ako kamoška ktorú poznám 17, či 18 rokov.
Si tu a si jediný kvôli ktorému som ochotná urobiť skoro čokoľvek do takej miery až ma to samu desí.
Kamoška je jediná ktorej to môžem povedať,je tiež blíženec ako ty.
Ona pochopí a tebe vravieť nemusím.Ty to vidíš jediným pohladom svojich šedozelených očí ktoré sú tak podobné mojim aj ked moje sú zelenšie.
Ty vidíš až na dno mojej duše je to akoby sme sa poznali snád sto rokov, možno tisícročia.
Čo medzi nás stavia múr?
Ja ty?
Povedala som budem na teba čakať a potom som sa predsa vrátila k nemu.
Aj ked s ním prežívam pekné chvíle chýba mi pohlad tvojich očí pred ktorým žiadny zo svojich pocitov neukryjem.
A ked sa ma dotkneš.
Je to zvláštne ty sa nedotýkaš môjho tela ale mojej duše.
Tvoj dotyk preniká hlboko do tela a ja som s toho mimo.
Jeho dotyk hreje na koži,ale tvoj mrazí a hreje zároveň v duši,srdci a myšlienkach.
Keby bol svet taký ako má byť a ja som to nezvrtala mohlo byť všetko inak.
Držíme to v rovine priateľstva.
Nasilu.
A ja mám dojem akoby si na mňa stále čakal, len si to nechcel priznať.
Alebo si to len nahováram?
Tak prečo?
Prečo ťa všade cítim?
si hlboko v mojom tele a aj keby som chcela nedokážem ťa odtiaľ vyhnať.
Si totižto navždy v mojej duši a mojom srdci a tiež v mojich myšlienkach.
Sme prepojení.
Aj ked neviem prečo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár