Je máj, rok 2009. V meste Prievidza si všímame len jednu budovu. Základnú školu Pavla Jozefa Šafárika. Na tejto škole sa nachádza 22 tried. Pre nás je však podstatná len jedna trieda. 7.B.
Práve zazvonilo na prestávku a žiaci tejto triedy vyrážajú za svojimi prestávkovými aktivitami. Pre niektorých je to mlátenie slabšieho spolužiaka, iný zase s obľubou ohovárajú celú školu. Ale dve dievčatá sedia. Sedia vedľa seba v lavici. Aj obyčajný pozorovateľ si musí všimnúť že medzi týmito dievčatami nie je žiadne priateľské puto. Vlastne kedysi bolo. Ale to je už preč. Sú približne rovnako vysoké, obe majú tmavé vlasy. Jedna nosí okuliare. Sú ticho. Nerozprávajú sa. Vlastne tá okuliarnatá si niečo šomre popod nos no tá druhá tomu nevenuje pozornosť. Asi si už zvykla.Okuliarnatá pohodlne sedí na tvrdej drevenej stoličke jej polka lavice je popísaná, zničená. Jej spolusediaca má lavicu čistú ako prvý sneh, veci na lavici nachystané, upratané.
A vtedy do triedy vtrhne ona.
Malá tučná guľa. S vypchávkami. Len čo ju okuliarnatá zbadá bleskovo ako na rozkaz vstane. Pribehne k tej hnusnej guli a zvíta sa s ňou ako keby ju roky nevidela. Vlastne ju vidí každý deň. Každú prestávku.
Po tomto veľkolepom zvítaní si okuliarnatá prisadne k ďalším svojim spolužiačkám. Všetky sa zhrčia okolo tej vypchatej, tučnej guli.Je to ich veliteľka. Ich vodkyňa. Zlá vodkyňa.
A ona už vie čo bude nasledovať. Nehovorím o hnusnej tučnej guli. Nehovorím o tej sprostej okuliarnatej babe. Hovorím o nej. O tom dievčatku. O tom dievčatku, ktoré osamelo sedí v lavici. Správne. Je to ona. Spolusediaca okuliarnatej. Jej pravé meno nepovieme. Povedzme, že sa volá Dievčatko. Pre nás to bude Dievčatko.
Tak teda Dievčatko vie čo ho čaká. Niekoľko ťažkých minút dokým nezazvoní.
,, Deckóóó!!!" Ozve sa celou triedou.
Dievčatko nereaguje. Veľmi dobre vie, že táto "nadávka" patrila práve jej.
,, Ty deckóóó! Ozve sa hlasnejšie.
No ona nič. Ani brvou nemihne. Hoci vnútri ju to bolí. Trhá jej to vnútro. Kto jej ho len zašije?
Okuliarnatá vstane, podíde bližšie k dievčatku a nahlas si začne spievať: ,, Babyborn, Babyborn.... decko malé krpaté....".
A takto to pokračuje celú prestávku. Keď zazvonilo Dievčatko si vydýchlo. Už je koniec. Ďalšie posmešky ju čakajú až o štyridsaťpäť minút.
Avšak stále nechápe prečo toto robia. Prečo ju takto ničia? Nič im nespravila. Nikdy jej nepovedali prečo jej to robia. Vlastne okuliarnatá povedala, že je to kvôli tomu ako sa oblieka a kvôli jej názorom. Kvôli jej detským názorom. Dievčatko si však nemyslelo, že má detské názory. Podľa nej boli jej názory primerané jej veku. A ostatní si to mysleli tiež. Okrem okuliarnatej a...pár ľudí.
Z myšlienok ju vyrušilo čarbanie po lavici. Kútikom očka pozrela čo tá šľahnutá vedľa nej zase robí. Okuliarnatá jej to hneď vysvetlila.
,, Pozri sa decko! Toto je nepriateľská čiara! Ak sa ocitneš na mojej polke lavice zaplatíš mi to! Ty decko jedno!"
Polka lavice moja a polka tvoja? Ale veď ty máš trištvrtinu lavice a ja len taký malý kúštik. Dievčatko sa však neodvážilo nič povedať. Svoje myšlienky si pre istotu nechala len sama pre seba.
Enrique! Enrique! Enrique Iglesias! Pozri čo mi robí! Ešte že si tu ty a tvoje pesničky. Nebyť tvojich pesničiek neviem čo by som robila. Dievčatko milovalo Enriqua Iglesiasa. Poznala každú jeho pesničku a jeho plagáty mala nalepené na skrinkách.
Do triedy vošla matematikárka. Žiaci vstali. Pokynula im nech si sadne a hodina začala.
,, Dúfam, že máte pravítka!"
Len čo túto vetu matematikárka vyslovila, okuliarnatá zjojkla. Zase nemala pravítko.
,, Hej" šťuchla do Dievčatka, ,, žičneš mi pravítko?" Hodila veľké psie oči.
Dievčatko jej pravítko bez slova podalo.
A takto to bolo každý deň. Najprv posmešky a potom vety typu žičneš mi hento a tamto?
Dievčatko to bolelo. Nevedela čo má robiť. Tešila sa na prázdniny keď pôjde ku starkej na dedinu,a medzi kotkodákaním sliepok zabudne na vlastné trápenie...
Vrtidlo! Vieš, že tento článok bol o nás... ešte raz prosím prepáč.....
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
1ivanushka1
23. 7.júla 2010 23:19
Ja som ti už dávno odpustila a inak si to pekne opísala
Napíš svoj komentár