Život naruby- 1. časť

Toto je prvá kapitola z novej knihy. Vlastne je to tá istá kniha ktorú som písala už dávno a bola tu na Birdzi len je upravená. Dúfam, že sa bude páčiť.

„ Nezabudni ísť do obchodu!“ Prikazuje mi mama.
„ Jasné zastavím sa tam.“ V poriadku. No problem.
„ A okrem toho umy riad, uprac si izbu, vynes smeti, sprav si úlohy, pozametaj terasu a usteľ postele.“
No tak toto už nie.
„ Mama! Nestihnem to! S Denisou som chcela ísť poobede von. Už sme sa dohodli!“
Mama mi odporuje.
„Ale o tom ja nič neviem. Veď mi tu trochu aj pomôž! Nemôžem tu všetko len ja robiť. Myslím, že už máš dosť rokov. Veď od teba nežiadam tak veľa. Chcem len aby si mi trochu pomohla. Nič viac. Dnes príde domov otec takže si nemysli, že pôjdeš von.“
Posledné dve vety som už nepočula. Od zlosti som zabuchla dvere a vybehla som von. Prečo ma nechápe? Chcem sa zabávať. Veď nechodím von každý deň. Len raz za čas. Denisa bude sklamaná. Ju mama pustí von kedykoľvek. Ale prečo tá moja nie? Aj ona bola mladá. Už si nepamätá ako sa chcela zabávať? Jasné záleží jej na mne. No to určite. Nenávidím ju. Viem že by som takto o svojej mame hovoriť nemala ale proste naštvala ma. V posledných dňoch sa stále iba hádame. Tieto hádky sú pre úplné drobnosti. Mama sa potom sťažuje všetkým svojím kamarátkam a tie ju vždy povzbudia slovami vraj puberta je ťažká. Je mi z toho zle. Je mi z nej zle! A čo otec? Stále chodí na služobné cesty. Už ani neviem ako vyzerá. Stále len práca, práca, práca. Keď už má prísť domov mama je z toho celá happy a chce aby všetko klapalo.
Ani neviem ako a už som bola pri škole.
Z myšlienok ma vytrhne moja najlepšia kamarátka Denisa.
„Dobré ránko princezná! Ako ste sa vyspali?“
Nikdy na mne nevidí, že mi jej fakt nanič.
„Denisa prosím prestaň. Nemám náladu. Čo to nevidíš?“
„ Máš krámy?“
Prevrátila som očami.
„ Krámy mi síce vedia pokaziť náladu no nie až takto.“ No Denisa na mňa stále zmätene pozerá. Očividne stále nechápe čo mi je.
„ Nevieš si domyslieť? Mama.“ Nemám náladu na vysvetľovanie.
„ Aha!“ Konečne pochopila. „ Takže ste sa s mamou znovu pohádali? No spravili ste rekord. Tento týždeň je to už vaša štvrtá hádka. A to je ešte len streda.“
Ani som ju nepočúvala. Nasadila som si mp3-ku a nechala som ju samú nech si vypráva. Čoskoro ma však dobehla. Vytiahla mi slúchatká z uší a začala mi dohovárať.
,,Ale Nela musíš si ju vážiť. Je to tvoja mama! Deväť mesiacov ťa nosila v maternici. Potom vo veľkých bolestiach si prišla na svet. Stará sa o teba až doteraz. Mohla by byť nominovaná na super mamu.“ Po chvíľke dodala: ,, Kiežby bola taká aj moja mama.“
Prikyvovala som akože s ňou súhlasím no nesúhlasila som. No hej má pravdu. V niečom. Mama ma porodila. To je isté. Stará sa o mňa. Aj to. Do frasa prečo však vidí len toto? Každý to vidí. Prečo nevidí ako ma stále buzeruje? Vystri sa, slušne sa vyjadruj, neodvrávaj atď. Keby boli také všetky mamy každé decko by asi skočilo. A možnože sú. Nevedela som to posúdiť. Z mojich rovesníčok som poznala len Denisinu mamu. No myslím, že tá si to slovo mama nezasluhuje. Keď som raz prišla Denisu zavolať von otvorila mi dvere jej mama. V jednej ruke cigareta a v druhej Denisin malý bráško Michal. Ako prvé som ju upozornila, že dym z cigarety Miškovi neprospieva a potom som ju poučila o správnom držaní novorodenca. Zavďačila sa mi tak, že do mňa vyfúkla dym.
Keď sa to tak vezme mama je super. Až na niektoré jej chyby.
„ No dobre Denisa asi máš pravdu.“ Prisvedčila som nakoniec. „ Budeš spokojná keď mame napíšem ospravedlňujúcu esemesku?“
„ Myslím, že áno. No teraz už poďme aby sme nezmeškali.“
Do školy sme dobehli tesne pred zvonením.
Na matike som poslala mame toto : Mami veľmi ma mrzí tá ranná hádka.
Proste som vybuchla. Veď ma poznáš.
Prepáč. Ľúbim ťa. Tvoja Nela .
K tomu som pripojila obrázok milého macka s obrovským srdcom.
Esemesku som odoslala, no potvrdenie o prijatí mi neprišlo. Typická mama. Zase má vybitý mobil. Vždy si ho zabudne nabiť.
Ďalšie tri vyučovacie hodiny prebehli hladko a rýchlo. Nevedela som však, že na fyzike sa celý môj život obráti hore nohami.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu