,, A prečo nie?"
,, Nespravil si nič prečo by som ti mala veriť. Nemôžem vedieť či si zo mňa len nestrieľaš. Od teba by sa to dalo čakať." Povedala som a odsunula som sa od neho.
,, Hej! Poď bližšie", povedal a natiahol ku mne svoju špinavú paprču.
,, Prestaň! Nedotýkaj sa ma!"
,, Ako tvoj budúci manžel si s tebou môžem robiť čo chcem." Svojou dlaňou prechádzal po mojej ruke. Nebolo mi to príjemné.
,, Nie nemôžeš! Aj ženy majú svoje práva!"
,, Lenže tu nie sme v Amerike zlatko. Sme v Afrike a tu sú muži niečo ako bohovia."
,, Teba ja nikdy nebudem rešpektovať", nenávistne som povedala.
,, Budeš musieť". Jeho dotieravá ruka teraz skúmala moje stehno. ,, Mimochodom prečo nemáš oblečený nikáb?!"
,, Myslíš to trápne oblečenie, ktoré ma celú zahaľuje?" Odtiahla som mu ruku. ,,Tak to nosiť nebudem. Je mi v tom hrozne teplo a..."
,, Ty nehanebnica! Znevažuješ naše zvyky! Si zlá! Zlá!" Vyskočil na nohy a začal ma mlátiť hlava- nehlava. Zo začiatku útočil len rukami postupne však pridal aj nohy. Ležala som na zemi, z nosa mi tiekla krv no on stále neprestával. Ako keby ho to že ma môže mlátiť upokojovalo. A zrazu prestal. Nejako sa mi podarilo zdvihnúť, napriek hmle ktorú som mala pred očami. Jeho údery skončili a tak som myslela že už odišiel.
No mýlila som sa. Zaútočil zozadu a mieril na moju hlavu. Niečím pekne ťažkým mi treskol po hlave. Znovu som spadla a nehybne som ležala.
,, Tak! Teraz už vieš kto je tu pánom! Ja som tu pánom! Ty si len handra, ktorá ma musí poslúchať! Rozumieš?!"
Nechcela som mu odpovedať. Keby som povedala nie nasledovala by ďalšia bitka. A keby som povedala áno znamenalo by to, že vyhral.
,, Tak odpovieš mi?!"
Nie nikdy ti neodpoviem ty sviňa.
,, Dobre teda. Musím už ísť. Ale stále mám nad tebou moc!"
Treskol ma po líci a odišiel. Vo dverách sa zrazil s nejakými ľuďmi. Veľmi dobre som počula jeho slizký hlas ako hovorí:,, Stala sa nehoda. Shayna spadla z postele je celá doráňaná. Pochopiteľne zdvihol som ju. "
Ty slizák! Takže ty si mi nič nespravil?! To som si spravila sama?! Kto si myslíš, že ti to uverí? No vedela som že všetci uveria jemu. Je to muž.
Moja návšteva si sadla na moju posteľ a ticho zjojkla keď zbadala moju tvár. Bola to ona. Prvýkrát od môjho príchodu sem so mnou chcela hovoriť. Moja stará mama.
,,Som rada že si už hore." Povedala hlasom, ktorý vôbec nenasvedčoval tomu, že je rada.
Zobrala kúsok vaty a jemne mi čistila tvár. Popritom do mňa húdla.
,, Ten Theo je taký milý. Dievča spadne z postele a on jej ešte pomôže vstať. Vidím, že som dobre vybrala."
Vyskočila som z postele.
,,To ste bola vy?! Vy ste mi ho vybrali? Ale ja ho nechcem! Nemilujem ho!"
,, Ako to hovoríš? Veď Theodor je milý chlapec! Presne ako jeho otec!"
,,Čo s tým má spoločné jeho otec?"
,, Ach. Raz by som ti to musela povedať. Síce som nečakala že to bude tak skoro ale...no dobre tak počúvaj."
Nadýchla sa a spustila.
,, Pred tridsiatimi ôsmimi rokmi som ja, môj manžel a Wilfordovi rodičia podpísali zmluvu. Bola som ťarchavá. V lone som nosila tvoju matku. Wilford mal vtedy dvanásť. Tak teda podpísali sme zmluvu po ktorej sa mali naše rodiny navždy spojiť. Dalo by sa povedať, že sme vtedy dvanásťročného Wilforda zosobášili s tvojou ešte nenarodenou matkou. Už vtedy sme jej vybrali ženícha.
Po dvanástich rokoch bola tvoja matka krásne dievča súce na vydaj. Svadba sa však nemohla uskutočniť pretože Wilford bol na vojne. Vojna nie a nie skončiť a tvoja matka starla. Mala šestnásť a ešte nebola vydatá! A vtedy stretla jeho. Toho bieleho bastarda. Stretla sa s ním na trhu. Zamilovala sa. Bol to on. Tvoj otec.
Keď sa Wilford vrátil z vojny, začali sme chystať svadbu. No ona protestovala. Nechcela žiadneho Wilforda, ktorého ani nepoznala. Chcela jeho. Bieleho turistu menom Lucas. Zakázala som jej ho. No ona ho stále milovala. Dostala 45 rán bičom no ani to nezmiernilo jej lásku k nemu.
A tak noc pred svadbou utiekla. Utiekla s tým bastardom. A rovno do Ameriky! Wilfordovi rodičia boli rozzúrení. Veď sme porušili niečo čo sme sľúbili. O pár rokov sa Wilford zosobášil so svojou sesternicou a narodil sa im Theodor. V tom čase si už bola na svete aj ty. Lenže my sme to nevedeli. Theodor bol ako malý chlapec chorľavý a preto ho nechceli oženiť. Keď som sa dozvedela, že moja dcéra umrela ale ostala po nej moja vnučka, rozhodla som sa. Napísala som tvojej sociálnej pracovníčke a ty si priletela. Keď som ťa zbadala neverila som vlastným očiam. Si úplne ako ona. Podobáte sa. A vtedy som dostala skvelý nápad. Ty a Theodor by ste mohli byť manželia. Jeho rodina by ma už potom nemala v nemilosti. Navrhla som im to a oni boli nadšení. Zmluva je už spísaná. S Theom sa stane manželia."
,, Lenže ja nechcem! Nechcem spávať v jednej posteli s tým špinavým bastardom. A ešte niečo. To on ma takto dobil! Nespadla som z postele. Spravil to on!"
,, No a?"
,, No a?! Nič viac mi k tomu nepoviete? Môj nastávajúci ma do krvi zmlátil a vy poviete len no a! Je toto normálne? Nie nie je!"
,, Theodor mal plné právo zmlátiť ťa. Keď neposlúchaš dostaneš bitku. Tak to chodí. Zvykaj si."
Odfrkla som si.
Skúmavo sa na mňa pozrela. ,, Mimochodom máš obriezku?"
,, Čo?! Nie, nie, nie! Toto mi spraviť nemôžete! Nie!"
Pousmiala sa. ,, Dobre. Zajtra za svitania to urobíme."
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
emmka98765
12. 8.augusta 2010 15:03
Kedy budú ďalšie časti??? ...inak príbeh pekný...dobrepíšeš ..iba je to až príliš nereálne,..
Napíš svoj komentár