Ocitla som sa v hustej hmle. Nič som nepočula,nevidela. Začala som plakať volať o záchranu. No nič. Cítila som sa stratená. No zrazu som mala pocit že všetko bude dobré. Obloha sa rozžiarila a zostúpili z nej dve postavy. Boli ďaľeko, nevedela som kto to je, no cítila som ,že tým ľuďom na mne záleží. POmaly som sa k nim približovala. Ich črty boli nejasné,miestami až hmlisté. Nepoznala som ich. No oni ma spoznali hneď. Žena roztvorila náruč a ja som do nej vbehla. Nevedela som čo robím. Nohy sa k nej hneď rozutekali. Žiarilo z nej niečo teplé,hrejíve, niečo čo ma upokojovalo.No tento pocit netrval dlho. Zrazu ma pustila,pozrela na mňa smutnými očami plnými sĺz a chytila muža za ruku. Zakývali mi otočili sa a odišli. Zosmutnela som, no pocit tepla, ktorý ma hrial vo mne stále pretrvával. Bola som spokojná. Mala som pocit, ako keby sa všetko vyriešilo...
,,Mali by sme ju zobudiť".
Veľké mocné ruky so mnou nežne zatriasli.
,,Zlatko zobuď sa" nežne sa mi prihovárali.
Pootvorila som oči.
,,Kde sú?"spýtala som sa ospalo.
,,Miláčik niečo sa ti snívalo. Myslím že to bol veľmi pekný sen. Celú cestu si sa usmievala"oznámil mi nežný mužský hlas.,, No teraz ž musíme ísť. Už sme na mieste."
Táto informácia ma prebrala
,,Kde sme? Kto ste? Čo tu robím?"nechápavo som sa okolo seba obzerala.
,,Ach prepáč. Ja som Blake. Blake Higgs. Som členom policajnej jednotky."Usmial sa.
,,Stačí?"
Bol milý. Veľmi milý.
,,Pán Higgs kde to prosím vás som?Naposledy si pamätám ako ste ma vzali zo školy. A...neviem".
Veselo sa zasmial.
,,Nuž sme v malej dedinke Vinsour Gilds kde budeš na pár dní bývať. No vlastne dovtedy dokým nevypáatrame tvojich príbuzných."
O čom hovorí?Aha...už mi to došlo....mama a ocko....Rozplakala som sa.
,,Ale no tak zlatko!Žiadne slzy!Poď ideme dnu. Henny nás už určite netrpezlivo čaká."
Chytil ma okolo pliec a pomaly ma viedol k malému útulnému domčeku. Domček bol natretý veselými farbami a okolie bolo zdobené množstvom kvetov.
Dvere domčeka neboli zamknuté. Blake ich sebavedome otvoril a vstúpili sme dnu.
Ocitli sme sa v úzkej chodbičke. Na zemi bolo strašne veľa topánok všetkýych veľkostí a druhov.Vyzuli sme sa a vošli sme do kuchyne. Pri kuchynskej linke stála oblejšia žena v stredných rokoch a na tvári jej žiaril veľký úsmev.
,,Ó ahoj!, prihovorila sa mi, ,,ty si určite Shayna.Si kráááásna vieš o tom?"
,,Do-do-dobrý deň, ozvala som sa nesmelo.
,,Aké dobrý deň? Tykaj mi budem rada. Mimochodom ja som Henny. Len čo prebalim Travisa ukážem ti tvoju izbu.Alebo.....Blake myslíš že by si to zzládol?"
,,Samozrejme!, trochu naštvane sa ozval Blake.,, Som kapitám policajnej jednotky,ktorá získala mnoho oceneniza...
,,Dobre, dobre!, prerušila ho Henny.,,Ukáž jej izbu."
Blake prevrátil očami no viedol ma hore schodmi. Všimla som si že všade sú porozhadzované hračky. Ba zazrela som najmenej 3 malé deti.
Zastali sme pred slabo ružovými dverami ozdobenými kvetinkou.
Vošli sme. Na moje počudovanie izba bola dosť priestranná. V pohode sa tam zmestila posteľ,komoda, písací stôľ na ktorom bol počítač.
,,Tak, povedal Blake a sadol si na posteľ.,,Toto bude tvoja iba v najbližších dňoch"
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
simoneq178
12. 2.febuára 2010 23:58
super!!!
Napíš svoj komentár