Život naruby-8. časť

Nedarilo sa mi zaspať. Bolo mi hrozne teplo a zápach ťaviny mi dosť vadil. No Abdul na mňa stále hľadel a tak som predstierala spánok. Zdalo sa, že Abdulovi to stačilo. Potichu sa zhováral so šoférom tou ich zvláštnou arabčinou. Jasné, že som im ani trochu nerozumela no zdalo sa mi, že stále hovoria moje meno. Super. Pootvorila som oči aby som sa pozrela kde to sme. Všade samá púšť. Je tu aj niečo iné ako púšť? Vie vôbec ten šofér kade má ísť? Hm..asi má GPS. Aj keď som si tým nebola istá.
,,Shayna vstávame."
,,Nespím".
,,No nevyzeralo to tak ." Abdul sa usmial. ,, O chvíľu vystupujeme".
Mal pravdu. Uprostred púšte sa začali rysovať obrysy čohosi čo vyzeralo ako malá dedinka.Alebo skôr osada. Rozlohou nebola veľká. Bolo to len akési zoskupenie 10 slamených domčekov. Na to ,že osada bola malá pohybovalo sa tam dosť veľa ľudí. Určite tam je najvyšší počet ľudí na meter štvorcový. Ženy nosili na chrbtoch svoje malé deti a muži poháňali stádo tiav a slonov. Už teraz tie zvieratá neznášam.
Ako sme vstupovali do dediny, zdalo sa mi, že sa všetci sústredia len na toto auto. Ale prečo? Je to azda kvôli mne? Dúfala som , že nie. Zastali sme niekde v strede osady. Abdul so šoférom vystúpili a otvorili veľký kufor. Vnútri bolo kopu potravín a rozličné materiály. Aha tak na toto čakali. Odľahlo mi, že nie na mňa. Okamžite sa začala bitka. Všetci chceli tie najlepšie potraviny. Abdul sa snažil ich odohnať no márne. Svojim chudým telom toho veľa nezmohol. Vystúpila som z auta a rozhodla som sa, že mu pomôžem. A vtedy sa všetky oči upriamili na mňa. Bitka o potraviny skončila. Všetci zízali len na mňa. Abdul ku mne rýchlo priskočil , chytil ma za ruku a oznámil dedinčanom . ,, Toto je Shayna. Shayna Albiová. Ešte nevie po arabsky no angličtina je jej rodný jazyk, takže myslím, že sa s ňou dohovoríte". Nesmelo som sa na nich usmiala. Niektorí mi úsmev opätovali, no iní sa na mňa nesúhlasne mračili. Nechápala som prečo. Z davu sa zrazu vynoril malý černoško. Bol to ten malý, ktorého som videla na letisku. Utekal ku mne a silno ma objal okolo nôh.
,, Keksíky!" kričal.
Pohladkala som ho po jeho kučeravých vláskoch. Chytil ma za ruku a ťahal ma.
,, Poď! Poď!" kričal. ,, Ukážem ti slona!"
Abdul sa zasmial. ,, Ale Miguel počkaj chvíľu. Shayna sa musí zoznámiť so svojou starou mamou." Abdul zobral Miguela na ruky a podal ho pravdepodobne jeho mame. Vďačne sa usmiala na mňa a Abdula.
,, No poď" žmurkol na mňa Abdul. Chytil ma pod pazuchu a viedol ma preč z davu ľudí.
,,Ľudia tu sú veľmi milí", prehodila som.
,, Áno to sú. Myslím, že niektorí sa nevedeli spamätať z tvojej krásy."
Zapýrila som sa.
Išli sme asi 10 minút až sme dorazili k malému domčeku.Abdul zaklopal na niečo čo sa podobalo dverám. Otvoril mladý chalan. Pri pohľade na neho som vzdychla. Bol krásny. Hnedá pokožka sa mu leskla a čierne vlasy mu neposlušne padali do očí. No on sa na mňa ani nepozrel. Odstúpil od dverí a my sme vstúpili do domu. Dom bol skromne zariadený pozostával z troch izieb. V jednej som zazrela postele a v ďalšej stôl so stoličkami. Abdul ma viedol do izby s posteľami. A tam stála ona. Moja stará mama. Bola vychudnutá, na kostnatých rukách sa jej hompáľalo množstvo náramkov. Krátke prešedivené vlasy mala neupravené a mastné. Dalo by sa povedať, že bola zanedbaná. No jej prísny pohľad ma až zamrazil. S Abdulom prehodila zopár slov. Hlas mala tvrdý. Abdul vyšiel z miestnosti. Nie! Pomyslela som si. Abdul nenechávaj ma tu s ňou! Stará mama na mňa vrhla svoj chladný pohľad. Pozorne skúmala moju tvár. Zadržala som dych. Jej pohľad ma znervózňoval. Skrčila som sa a bojazlivo som na ňu hľadela.
,, Shayna...Shayna..." hundrala si.
,,Dobrý deň...stará mama..." nervózne som vyjachtala.
Vrhla na mňa zamračený pohľad. Čo som povedala zle?
Stará mama vstala a pristúpila bližšie ku mne.
,,Prečo Shayna prečo?" Stará mama krútila hlavou. Vôbec som nerozumela čo si to mrmle.,,Prečo Shayna prečo?" zopakovala.
Zhlboka som sa nadýchla a povedala:,, Stará mama prosím vás vysvetlite mi prečo som o vás nikdy nepočula. Prosím povedzte mi niečo o ... tejto dedine...a o všetkom."
Zamyslene na mňa pozrela. Prekrížila si ruky a ukázala na poličku s vecami.
,, Tam..oblečenie...izba...posteľ...". Po týchto slovách sa otočila a vyšla z miestnosti.
Zmätene som sa obzerala okolo seba. Čo malo toto všetko znamenať? Prečo sa so mnou nechcela rozprávať? Neverím jej, že by nevedela po anglicky. Pozrela som sa do skrine. Boli tam tri šatky na hlavu. Presne také šatky nosili ženy v tejto osade. Znamenalo to, že sa mám zahaliť? Ničomu som nechápala. Sadla som si na posteľ a rozplakala sa. Ocitla som sa vo svete kde som ničomu nerozumela.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu