Vlastne som chcela napísať o mojich pocitoch ... pred piatimi minútami som stála v kúpeľni zo žiletkou v ruke a mala som chuť skončiť zo všetkým , a hlavne s tým pocitom špiny ktorí nezmyješ mydlom ... nechápem ako som to mohla spraviť no vtedy ma nenapadlo že to dopadne takto mám pocit bezvýznamnosti ... vravela som si pre koho alebo prečo tu mám ešte byt ? Môj život nemal hlbší zmysel ... a vtedy som zaregistrovala jednu myšlienku v mojej hlave ... Pre mňa áno pre mňa ...doteraz pre mňa kamaráti znamenali všetko teraz si vlastne kladiem otázku kto je môj kamarát ? ... človek ktorí sa na mňa vykašle zo dňa na deň asi nie ... pohrdala som ľudmi ktorí si chceli alebo chcú siahnuť na život a teraz sa v mojej hlave odohrávalo niečo čo bolo proti všetkým mojim zásadám. Stála som pred zrkadlom zrkadlom pozerala som sa na úplnú trosku ktorá ani nevie kto vlastne je . pozerala som sa na dievča z bledou tvárou a očami zaliatymi slzami , pozerala som sa na dievča zabalené v modrom uteráku, pod ktorím nebolo nič extra . Nebola som pekná , ani milá a skromná dokonca som si nebripadala múdro nebola som nič tak prečo mi nedá pokoj , prečo vraví že ma miluje ? ... ak je toto láska tak nechcem nikdy milovať. Myslím nato čo bude zajtra ... nahodím usmev a štastnú náladu a všetko zakrijem za make-up budem sa tváriť ako najštastnejší človek na svete a že mi všetci môžu závidieť ... tú bolesť jednoducho zadusím , keby ma ľudia ľutovali cítila by som sa ešte mizernejšie ako so teraz .
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár