Ani kráľovi sa s Filipom lepšie nepovodilo. Istej noci sa mu prisnilo, že pod Filipovým domom sú zakopané džbány s peniazmi, a hneď na druhý deň poslal robotníkov, aby poklad vykopali. Filip nebol doma, a tak jeho žene iné neostávalo, iba sa prizerať, ako robotníci podkopávajú dlážku a múry. Nakoniec kráľovi robotníci videli, že tam niet pokladov, a odišli. Keď sa Filip vrátil, našiel pod múrmi chodby a v dlážke plno jám. Žena plakala, ale Filip povedal: - Netráp sa, ja to kráľovi odplatím. Prikázal žene, aby navarila za hrniec ryže. Keď bola ryža uvarená, Filip z nej trocha vzal, položil na misu a prikryl ju šatkou. Čakal, kým neprileteli muchy a nesadli si na šatku. Keď videl, že niekoľko z nich vošlo pod šatku, upokojil sa. Na druhý deň vzal Filip misu so šatkou a šiel k kráľovi. - Prišiel som so žalobou, - povedal kráľovi. - Žalujem tých, čo chodia do môjho domu bez pozvania a kradnú mi jedlo.
Kráľ si nebol istý, či Filip hovorí v podobenstvách, alebo nie. Rád by bol vedel, či nemyslí na robotníkov, čo mu rozkopali dlážku. Prísne povedal: - Koho žaluješ? Filip strhol šatku z ryže, a tu vyleteli tri muchy. - Tieto tu, - riekol Filip. Kráľ sa usmial. - Muchy žaluješ? Čo chceš odo mňa? - Žiadam spravodlivosť podľa zákona, - povedal Filip. - Chcem povolenie na trestanie múch. - To je maličkosť, - riekol kráľ so smiechom. - Udelím ti právo trestať muchy. Kdekoľvek uvidíš sedieť muchu, môžeš ju udrieť. - Svoj rozsudok napísal na papier a podpísal. Filip si zhotovil palicu s ťažkou guľou na konci a kam išiel, tam mlátil muchy. Ak videl muchy na datliach na trhu, bil a rozmetával datle na všetky strany. Ak ich zočil na ovocí v obchodoch, mlátil ich, ovocie mliaždil a ničil. Keď sa obchodníci proti tomu postavili, Filip povedal: - Ja som netĺkol ovocie, ale muchy, - a ukázal im rozsudok podpísaný kráľom. Tak to robil dlhý čas. Kým sa jedni nad takým bláznovstvom pohoršovali, druhí to pokladali za dobrú zábavu. Ba aj kráľ sa smial, keď počúval chýry o tom, čo sa robí. Jedného dňa kráľ súdil pred palácom. Filip prišiel a sadol si blízko neho. Kráľ práve vynášal rozsudok a hovoril veľmi vážne. Kým hovoril, sadla mu na chrbát mucha. Filip chytil palicu s ťažkou guľou a udrel kráľa po chrbte, len tak zadunelo. Celé súdne zhromaždenie sa znepokojilo. Ľudia chytili Filipa a chceli ho potrestať. Ale on riekol: - Ak ma potrestáte, nebude to múdre ani spravodlivé. Ja som neudrel kráľa, udrel som muchu, čo mu sedela na chrbte. Mám na to od kráľa rozsudok. Ukázal im písmo so kráľovým podpisom. Videli, že je to pravda, a prepustili ho. - Muchy si zaslúžili taký trest, - povedal, - lebo si bez dovolenia vzali z môjho domu, čo nebolo ich.

 Rozprávka
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár