Bol raz jeden kráľ a ten mal tri veľké, pekné dcéry a maličkého synčeka. Kráľ po celý deň nerobil nič iné, len pil, lebo víno mal veľmi rád. Ledva svitalo, už sa pobral do krčmy. Tam si potom popíjal, pil, kým len krčmu nezavreli a nemusel ísť domov. Všetky svoje peniaze odvláčil do krčmy. Keď peniaze minul, krčmár mu nedal na úver. - Nieto grošov, nieto vína, - povedal. Kráľ sa zahanbil, že hoci je kráľom, nemá peňazí. Tuho si lámal hlavu, čo si počať. Napokon sa dohútal ísť na poľovačku a svoj úlovok speňažiť. Vzal si pušku a pustil sa do hlbokej hory. Zrazu zočil čierneho havrana. Práve zlietol na dubovú haluz. Zamieril naň puškou, ale havran sa ozval: - Hohó, nezastreľ ma. Ja nie som obyčajný havran. Radšej mi daj svoju najstaršiu dcéru za ženu! - Ako by som ti ju mohol dať, veď ty si vták, a moja dcéra je človek! - Dám ti za ňu korec zlata, - sľuboval havran. - Nuž dobre, - pristal na to kráľ, - za korec zlata ti ju dám. - Zajtra sem príď so svojou dcérou a ja prídem so zlatom. Kráľ išiel domov a prikázal najstaršej dcére: - Priprav sa, dcéra moja, lebo zajtra ťa vydám. -Za koho? -Za havrana. Dievčina zosmutnela, ale nič nemohla robiť, kráľ bol jej otcom, musela poslúchnuť. Odobrala sa od svojich sestier i od bračeka. Ale ešte prv, než sa odobrala, dala bračekovi na pamiatku šatku, aby sa spoznali, keby sa dakedy stretli. Na druhý deň si najstaršia dcéra obliekla sviatočné šaty a otec ju odviedol do hory, kde sa bol zjednal s havranom. Havran odovzdal korec zlata a kráľ odovzdal svoju dcéru. Havran odletel s dievčaťom a kráľ s hromadou zlata zostal sám. Zdvihol ho, aby si ho hodil na plecia. Nevládal. Stisol ho pod pazuchu. Ani tak ho neuniesol. Objal a pritlačil si ho na prsia. Ani tak mu to nešlo. Čo mal robiť? Dotiaľ sa s ním naťahoval sem i ta, kým ho neprivliekol za sebou na dvor krčmy. Tam skríkol: - Hej, krčmár! Krčmár prišiel, uchopil korec zlata a zaniesol dnu. Kráľ si sadol do krčmy a krčmár mu len nosil víno, nosil, že si mohol nohy zodrať, toľko sa okolo neho nazvŕtal. Kráľ pil celý rok. Jedného dňa krčmár nepriniesol vína. - Smädí ma, - povedal kráľ. - Nieto grošov, nieto vína, - odvetil krčmár. Kráľ sa zahanbil, že hoci je kráľom, nemá peňazí. Vymotal sa z krčmy. A len si lámal hlavu, lámal, aby vyhútal, ako sa dostať k peniazom. Krčmár doviedol starého kráľa do svojho domu . A tam mu potom dal piť. No nie víno, lež vodu. Starého kráľa to tak nazlostilo, že ho porazilo. A keby ho nebolo porazilo, táto rozprávka by ešte pokračovala. Ale je koniec, viete prečo ? LebO kráľ vodu nepil.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
