Bála som sa dvoch čiarok, no pri jednej som zosmutnela

"Bože, aký máš neusporiadaný život..." vraveli mi kamarátky s obrúčkou na prstenníku.
"Založ si rodinu, vydaj sa..." radili mi.
A ja zatiaľ voľná ako vták som si poletovala životom s ľahkosťou pierok. Ako sekretárka na polovičný úväzok som si užívala život a nikdy som neodmietla kávičku so šéfom. A viete ako to je, niekedy to neostalo len pri káve...
Až raz v práci som pocítila nevoľnosť a vzápätí sa mi roztočil celý svet. Takto to pokračovalo dovtedy, kým som sa nepozrela do kalendára.
Nervy v ťahu a úsmev fuč. Menštruácia mi meškala totiž dva týždne. Bála som sa ísť k lekárovi a ešte viac kúpy tehotenského testu.

Mám sa ísť priznať s podozrením šéfovi?
Bude zbabelec alebo sa k tomu postaví zodpovedne?
Dá mi výpoveď?

Nevedela som, čo mám čakať a ako konať. Nechcela som dieťa. Bola som príliš nezodpovedná na to, aby som mala dieťa. A mala som ešte čas...veľa času...

No už ani jednu minútu nanajvýš. Musela som vedieť odpoveď. Som alebo nie som tehotná? A tak som chtiac-nechtiac vošla do lekárne, kúpila som ten najspoľahlivejší test, aký mi odporučila lekárnička a so strachom som šla domov.

Omočila som ten nešťastný prúžok podľa príbalového letáku, položila ho na vreckovku a čakala. Tie tri minúty boli pre mňa ako hodiny.

Zobrala som test do ruky a vyčítala z neho môj osud...

Jedna čiarka - Negatívny...

Začala som plakať. Tak dlho a silno a sama som nevedela prečo, keďže to bol očakávaný výsledok. Potom som pochopila. V kútiku duše som si priala , aby tam boli čiarky dve. To dieťa by bolo zmyslom môjho života, zmyslom pre to, aby som sa usadila, aby som mala koho ľúbiť, aby mal kto ľúbiť mňa. Nešlo o prácu, o jeho otca, o peniaze, šlo o mňa a moje dieťa. O niečo, čo som v živote nemala, a predsa som to stratila...

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu