Otvorili sa dvere a ja som vchádzala ako princezná,no cítila som sa ako idiot.Vpredu stál on.Môj milovaný,Riško.Usmieval sa na mňa tým svojím typickým šťastným úsmevom,ktorým si ma obmotal okolo prsta hneď ako som ho zbadala.Vyzeral úchvatne,čierny oblek,biela košeľa a sýta oranžová kravata,ktorá ladila k mojej kytici oranžových ruží.
Po nekonečnej hodine sme už odchádzali ako manželia.Držiac ma na rukách sme si vyznali lásku.Bolo to také krásne.Potom sme prišli na hostinu,kde nás privítala živá hudba.Jedla som,tancovala,jedla,tancovala a následne už len jedla.
Okolo druhej ráno nám vyhlásili ďalší spoločný tanec s mojím (už) manželom.Začala hrať hudba a my sme sa aspoň nejak snažili hrať,že ten valčík vieme tancovať ako profesionáli.
Hudba prestala...
Ja som začala plakať...
Nevedela som,čo sa deje...
Hostia vyvolávali paniku...
Sestra utekala po telefón...
Vytáčala číslo 112...
"Asi sa zbláznim.Môj manžel mi odpadol na našej spoločnej svadbe a vyzerá to vážne..." tichúčko som si povedala,kým som sestre plakala na ramene...
NASLEDUJÚCA ČASŤ ----->
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
mi znela akosi divne .. bez citu .. ako v nejakej reportáži .. tou priamou rečou si to mohla zabiť