Ani neviem ako,ocitla som sa vo vyzývavých čiernych šatičkách bez ramienok,boli samozrejme obtiahnuté,takže mi obopínali prsia a zadok.Na mňa boli až príliš krátke.Zdobili ma nejaké tie strieborné vecičky a na nohách som mala obuté sandáliky na 10-centimetrových podpätkoch,čo bolo pre mňa predtým tabu.
Odviezol nás Sandrin otec a keď sme prišli ku vchodu,Klaudia a Kristína sa začali tak koketne usmievať.Netušila som prečo, až potom mi to došlo.Tá diskotéka bola od 18 rokov a chceli sa votrieť dvom holohlavým vyhadzovačom.V tej chvíli sa ku mne naklonila Sandra a povedala mi,že ona by toto nikdy nerobila,a preto je to ich práca na každej "žúrke".
Ticho sme stáli so Sandrou nevediac,o čom sa toľko s nimi bavia,ale po desiatich minútach sme konečne vošli dnu.Bola tam hromada ľudí,veľa svetelných efektov,hluk a v celej miestnosti sa ozývala techno hudba,ktorú som nemala v láske.V rohu bol na seba prilepený opitý párik,ktorý sa tackal v rytme hudby.Predpokladám,že len čo odtiaľ vyjdú,nebudú si môcť prísť na meno.Takto som si svoju prvú "super diskotéku" naozaj nepredstavovala.
Sandra ma predstavila svojim kamarátom,zatiaľ čo Kristíne a Klaudii pchali jazyky do hrdiel cudzí,najmenej 30-roční chlapi.Bola som znechutená natoľko,že som prepočula mená tých dvoch chlapcov,ktorým ma Sandra predstavila.Neskôr ma jeden z nich vyzval do tanca.Bol milý,dobre tancoval a zopakoval svoje meno.Volal sa Marek a oslávil pred týždňom čerstvú 18-tku.Bolo mi s ním fajn a lichotilo mi,keď mi povedal,že som sexi,pekná a milá.
No nikde som nevidela Klaudiu a Kristínu,preto som ich začala hľadať,no nikde neboli.Išla som na toaletu a to bola moja chyba.Na ten pohľad nezabudnem.Bola tam Kristína a Klaudia.Zhúlené a opité si pofajčievali,kým si tí "manekýni" zaťahovali opasky,čo bolo najhoršie,pohodili po nich nejaké peniaze.
Konečne som pochopila,prečo chodili stále spolu,prečo boli také rovnaké,dokonca aj ich začiatočné písmeno v mene sa im začínalo rovnako.Presne, K ako Ku*vy vlastne nie ako,boli to Ku*vy! Povedala som si,radšej žiadne diskotéky ako takéto.Schytila som Sandru a vyšli sme von.Chcela som ísť domov...
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Blog
11 komentov k blogu
1
endre-silentname
5. 1.januára 2010 14:09

Takže začne to pomaličky vrcholiť... toto je ale presne jeden z tých príbehov, kde by si niekto mal hľadať kúsok svojho života... pretože pravda je, že niekto dá do zábavy a srandy strašne veľa... a nakoniec sa mu to vymkne z rúk.
2
dobre to zacalo, pekne to graduje aj ked nadpis hovori dost vela, aj tak som zvedava ako to dopadne resp nedopadne
3
no stále netuším čo a ako...som zvedavá ako to bude všetko pokračovať....stále kontrolujem blogy, aby mi neuniklo nič
4
gratulujem další skvelý výtvor, už sa teším na dalšie pokračovanie...
8
Zatiaľ to vyzerá fajn ale viem čo bude asi ďalej a i napriek tomu sa teším na pokračovanie.

Napíš svoj komentár
- 1 Abstraktdepres: Urbex a moje dnešné snenie
- 2 Hovado: Tragédia prostých ľudí
- 3 Soyastream: Neskorá
- 4 Mahmut: Bájna realita sveta ožíva! Mocná bytosť, zvaná Thonorun
- 1 3kratadost: Das si chlebicek?
- 2 Abstraktdepres: Urbex a moje dnešné snenie
- 3 Soyastream: Marcová
- 4 3kratadost: Rozhodol som sa napisat blog
- 5 Jankasimka: Píš akoby nik nečítal
- 6 Willbebetter: Zivot je len diskopribeh
- 7 Dezolat: Fico nie je clovek. Su to styria certi prezleceny za jednu osobu!
- 8 Dalsipriekala: ChatGPT striekalove komentáre
- 9 Protiuder22: Obyčajná smrť
- 10 Hovado: Tragédia prostých ľudí