Snívam... O tom ako som sa ponáhľala dole ulicou. Vietor mi rozvieval vlasy. Odrazu v dave ľudí oproti som ťa zbadala a ty si zbadal mňa. Chvíľu si šiel ďalej a potom otočil. Usmial na mňa a tak sme celý vo vytŕžení hľadeli na seba. Ahoj a ahoj. Úsmevy od ucha k uchu. Hej ty si to dievča a áno ty si ten chalan, čo sme sa minule stretli. Stále sa usmievame. Dnes večer na drink, galantne ma pozveš. Ja budem ako pravá dáma, chvíľu rozmýšľať, a kebyže nesnívam o tebe už celé týždne, tak sa nechám aj presviedčať. Nakoniec však prikývnem. Ale prídem po teba. Kde bývaš? A ja ti už diktujem adresu.

- O ôsmej, budem ťa čakať.
- A aké máš auto? Aby som vedela... Kam nasadnúť, rýchlo dodávam. Ty sa len zasmeješ.
-Spoznáš ho, uvidíš. A tak sa lúčime. Stále sa len provokačne usmievaš. Zo smiechom na perách ale s úplnou vážnosťou ti dodávam: Ale nevyspím sa s tebou. A ty s chladom pravého Angličana: Dobre. Dávaš mi bozk na líce a šepkáš, večer si radšej nedávaj rúž. Usmievajúc odchádzame a ja mením svoju nákupnú trasu. Šminky, spodné prádlo, voňavá kozmetika, nieže by som toho nemala doma na tony. Presne viem v čom pôjdem a ako budem vyzerať. Veľké vlny, skinny jeans, opätky, a moja žiara. Vychádzam von a vidím rozsvietené svetlá na aute. Vedela som, že nebudem sklamaná, už len podľa tvojich topánok, keď sme sa prvýkrát stretli. Beží ti motor, a otváraš mi dvere. Vyhrievané kožené sedadlá. Najfantastickejšia vec, aká kedy bola vymyslená. Usmievaš sa, usmievam sa. A okamžite odchádzame.
-Tak kam to vlastne ideme? Pýtam sa aby som prerušila to ticho.
-Nechaj sa prekvapiť, vybral som pre teba niečo špeciálne, bude sa ti tam páčiť.
-Myslela som, že ostávame v meste.
- Sú predsa aj väčšie a krajšie mestá ako toto. Pridávaš na rýchlosti a mne sa z teba točí hlava.
- Celú cestu rozprávaš, prepínaš pesničky a ideš ako blázon na tom novom aute, ja vnímam hlavne tvoju charizmu, rozlezenú v každom kúte.
Konečne stojíme v uličke, toho krásneho mesta.
-Je to len kúsok.- Ako som mohla s týmto cudzím človekom nasadnúť do auta a nechať sa odviezť sto kilometrov preč od domova?
-Nahneš sa aby si mi otvoril dvere. Odrazu mám tvoju vôňu pri sebe, tvoju tvár tak blízko, tak neplánovane. Neplánoval si to ani ty, možno po drinku, možno na ceste domov. Ale nie teraz, vidím tvoju prekvapenosť, to isté sa zračí aj na mojej tvári. U teba to je však hneď vystriedané túžbou. Nezaváhaš ani na sekundu. Už mám tvoj jazyk v ústach. Nemôžem veriť tomu, že sa to deje. Svet je tak krásny.

- Chcel som to spraviť už v prvú noc, čo sme sa stretli. Vlastne hneď ako som ťa zbadal.
Pamätám sa na tú noc, akoby to bolo včera. Pritláčal si si ma k telu, ako najviac to len šlo. Ale to bolo všetko, inak si sa ma ani len nedotkol.
- Ja tiež. Stále si ma držal za tvár a pozeral na mňa tak dychtivo, tak náhlivo. Snažila som sa prísť na to, kde si to schovával celou cestou sem. Ale videla som to v tebe už vtedy.
Zviera v tebe. Taký istý druh mám aj ja.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bludiacisvetom  21. 2. 2013 19:59
no moje nervy dlho som teraz od teba nič nečítala a toto bolo tak ideálne skvelé na oživenie pamäti
Napíš svoj komentár