Moje prvé kontakty s dievčatami bolo jedno veľké utrpenie. Mal som jedenásť, volala sa Aneta. Aneta bola piča, ale vtedy by ma také niečo ani len nenapadlo. Tušiť som to začal až oveľa neskôr. Prvý raz keď som ju uvidel, zbláznil som sa do nej. Na dlhých šesť rokov. Zo začiatku som ju považoval za najúžasnejšie dievča na svete. Pôsobila inteligentne, sebavedomo, vtipne...
Začali sme spolu chodiť, ale samozrejme, bolo to také detské. Ja som to vtedy bral príliš vážne, ona sa hrala. Rozchádzala sa so mnou a dávala dokopy, pomedzi to striedala iných chlapcov, od ktorých som občas kvôli nej dostal do držky. Bol som strašne nešťastný. Prvýkrát som sa ožral v jedenástich. Moja prvá otrava alkoholom. Krátko na to prišla tráva, hašiš, farmaceutiká (antidepresíva, analgetiká, antibiotiká...)... a vlastne všetko s chlastom dokopy. Na tieto blbosti sa vždy našli parťáci. Volali sme to chemické večierky. Základná škola bol jeden veľký žúr. Neskôr aj stredná. Niektorí "parťáci" sú dnes na psychiatrii, iní v base. Predpokladám, že pár ich onedlho skončí aj na cintoríne.
A ona sa so mnou dávala dokopy, a rozchádzala a u mňa sa stredali obdobia, kedy som sekal dobrotu a obdobia chemických večierkov. Jej to drbalo z jej otca, ktorý bol alkoholik, čo ju sexuálne obťažoval a mne to drbalo z nej. Veľmi som sa trápil a žiaľ liečil večierkami. Začal som mať zdravotné problémy s prieduškami a pľúcami kvôli fajčeniu, keďže som fajčil skoro stále a hulil niekoľko krát denne. Odkiaľ som na to bral? Mal som kamarátov z bohatých rodín. Tým rodičia dávali také vreckové o akom sa mne mohlo len snívať, keďže som vyrastal s matkou, ktorá mala plat niečo vyšší než je životné minimum. Neskôr sa sice vydala, potom to bolo trochu lepšie. Mal som teda zazobaných kamarátov, ktorí sa o cigy, chlast a trávu radi delili. Farmaceutiká boli zanedbateľná položka, keďže nám v tom pomáhala Všeobecná zdravotná poisťovňa. Týmto by som sa jej chcel poďakovať. Zazobanci to robili zrejme z nudy a ja zo žiaľu.
Keďže som nemal vtedy o život nejaký zvláštny záujem, na strednú som išiel na najpodradnejšiu školu v meste so zámerom, že prejsť ju bude hračka a učitelia mi dajú pokoj, keďže tam budú aj väčší degeši. Cez strednú som toho bral ešte viac. Aneta chodila na inú školu. Ako na potvoru začala chodiť s mojim spolužiakom Tóňom. Tóňo to zneužíval a provokoval ma stále s tým, že chodí s Anetou a ja nie. To už som chodil do školy ako troska. Každý deň som bol duchom inde. Vydržalo im to dva roky. Mne tiež Na strednú školu si skoro vôbec nepamätám. Bol by zázrak, keby hej. Potom, keď sa rozišli sa mi ju pomaly, veľmi pomaly podarilo vytesniť z hlavy. Ale životný štýl som zatiaľ veľmi nemenil. Prišli totiž ďalšie... ale o tom nabudúce
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
forgottenone
10. 8.augusta 2013 04:13
Zaujimavy pribeh... Len ta trtkacka mi jaksi usla..
3
4
a to este len tak prisli do lekarne ze dobry den potrebujem nejake antidepresiva a oni samozrejme vyberte si...
6
@hetfield ale dobre vies, ze to takto nefunguje. Kamaratova mama brala antidepresiva, tak tej sme to brali, a druhy kamos mal fotra lekara. Ten mal plnu pivnicu uplatkov-chlastu a samozrejme cez neho bol obcas pristup k liekom. A k antibiotickam sa dostanem najlahsie. Mam lekara, ktoremu poviem, ze mi nieco je, on automaticky zacne vypisovať recept na ATB bez toho, aby sa na mna pozrel.
9
@narazuvzdorna ved same o sebe nemaju. ale pisal som, ze sa to kombinovalo vsetko navzajom... a alkohol ma s ATB synergicky ucinok
Napíš svoj komentár