Ľudia by sa dali rozdeliť, vlastne, ani netreba, oni sa rozlišujú sami svojimi vlastnosťami. Chcem písať o múdrych, priemerne "chytrých" a o hlúpych ľuďoch. Pevná hranica medzi týmito skupinami neexistuje (ked neberieme do uvahy zaclenenie jedincov podla IQ a na zaklade neho urcitych skupin, ale to tiez nie je vyhra a nakoniec, neviem ci sa to dnes pouziva v psychiatrickej praxi, clenienie typu debil, imbecil, idiot a podobne.. myslim, ze sa to dnes nepouziva...), neexistuje, (pokiaľ nevytvoríme presne definované kritériá)... ale isto ste si už aspoň raz povedali, "ten/tá je blbý/á, ako tágo".
Nie je mojim cieľom nastavovať kritériá a súdiť, kto je hlúpy, a kto nie. Napokon, Gaussovské rozdelenie (nie nutne normálové) má spojitú deriváciu a teda, podľa môjho názoru, hlupota múdrosť je subjektívna. Tí čo sú za kopcom na pravej strane, tak si nemajú pomaly čo povedať s tými, čo sú za kopcom na ľavej strane, a tí čo sú už na "lúke", ktorá je za kopcom naľavo, tak pre tých sú hlúpi aj tí, čo sú zrovna na kopci.
Ja som skôr rozmýšľal, že prečo je to tak. Gaussovské rozdelenie platí (takmer) vždy (či už trošku zdeformovaný, pretiahnutý doľava, alebo doprava.. ale je tam)! Aj keď si zomeliete kávu, distribúcia veľkosti častíc kávy má tiež Gaussovský tvar...
Teraz budem písať o ľuďoch ako o hlúpych a múdrych, toto zaškatuľkovanie nie je správne, ani nie je presné, ale pre jednoduchosť to použijem. Na druhej strane, tvorcovia IQ testov sa snažili o objektívnosť, ale tá je tiež otázna.. ale keď s niekým sme, akosi sami vytušíme, že daný človek je múdrejší odo mňa, alebo hlúpejší. Takže v nasledovnom texte pôjde o takú "pocitovú" hlúposť/múdrosť. Dúfam, že každý vie o čom hororím.
Keď som chodil na základnú školu, už tam bolo jasné, že niektorí nespravia dieru do sveta. Jednoducho, keď človek v 6. triede nevie plynulo čítať, a nezvláda stále násobilku, tak tam sa asi nič nedá robiť. Poznal som aj rodinné pozadie. Rodičia sa o decká nezaujímali. Nie že by im nevenovali dostatok lásky, to nie (aj ked obcas aj take bolo), alebo, že by ich nešatili/nekŕmili, to nie. Ale nevenovali pozornosť ich mentálnemu rozvoju, možno s myšlienkou, veď na to je škola...
Každý, kto chodí do školy vie, že aj tak sa viac naučí doma, keď si v kľude preštuduje. A presne o tom sú domáce úlohy. Ich cieľom je, aby (modifikovaným) samoštúdiom žiaci prebrali, opakovali danú látku. Takmer pravidlom bolo, že tí, čo boli najslabší nemali domáce úlohy. Myslím, že toto je úlohou rodičov, aby kontrolovali úlohy najmä u tých najmladšich, predsa len, sú to malé deti a posledná vec, čo ich zaujíma je nejaká domáca úloha.
Problém by sa dal zosumarizovať asi tak, že rodičia často neboli vzdelaní a často ani múdri (vzdelanosť s múdrosťou nie vždy koreluje) a neprikladali tomuto význam ani u svojich detí. Čiže im bolo jedno, či študujú, robia domáce úlohy, alebo nie. Na druhej strane, učiteľ nemá žiadnu páku, aby decká donútil robiť úlohu. Maximálne napíše poznámku, do žiackej knižky, ktorú si prečíta zas len rodič, ktorému je to viac-menej jedno. A to je začarovaný kruh.
To že IQ (viem, IQ nie je všetko, ale používam to len ako ilustračný príklad) je len z časti dedičné a že sa dá čiastočne "dobudovať" v detstve a v mladosti je už dnes známa známa vec. Asi najväčším dôkazom toho je, že keď testovali nevzdelaných zanedbaných černochov, tak tam bol priemer okolo 70 bodov. Vtedy to podporovalo rasové ideológie. Dnes, keď otestujú černochov, ktorí sú už viac vzdelávaní, ako pred 50 rokmi, tak IQ "zázračne" narastie.
Takže je jasné, že mentálny rast dieťaťa je vo významnej miere v rukách jeho okolia. Bohužiaľ.
Niekedy mám pocit, že veľa ľudí vo svete je hlúpych. Či už sociálne, alebo vedomostne. Stačí ísť von, do podniku, k lekárovi do čakárne, na kúpalisko...
Keď si pospomínam na ľudí z môjho detstva, z mladosti a zo súčasnosti, tak závery sú také, že najviac potomstva majú tí menej rozumovo a sociálne zdatní, a naopak, ľudia, sú na vysokej sociálnej a mentálnej úrovni sú buď bezdetní, alebo majú len jedno dieťa.
Kolobeh sa uzatvára.
Ľudia, ktorí majú málo, alebo jedno dieťa a sú "múdri", tak tí sa snažia rozvíjať čo v najväčšej miere mentálne schopnosti dieťaťa. Kupujú im hračky, ktoré rozvíjajú kreativitu, hračky, ktoré sú zamerané na logiku a podobne. Vo vyššom veku sú to knihy. Častokrát chodia na záujmové krúžky (hudba, tanec, spev, výtvarné umenie), ktoré vzbudzujú akúsi lásku k umeniu u týchto detí.
Na druhej strane, tí, čo sú a boli menej múdri, nechávajú decká prežierať sa sladkosťami (to je ale zas na iný blog), nechávajú ich pozerať pomaly do rána hlúposti v telke, ktorým aj tak nerozumejú, lebo nemajú na to mentálne schopnosti, keďže sú to malé deti, častokrát im kupujú nezmyselné hračky podporujúce násilie, nechávajú ich hrať sa PC hry určené pre iné vekové kategórie, nedbajú na výsledky ich detí v škole... a niekedy im sami nie sú príkladom (vulgárne vyjadrovanie a správanie sa doma)
Keď si toto človek dá dokopy, že viac detí plodia tí hlúpejší, a ich deti sú na tom rovnako, ako ich rodičia, niet sa čomu čudovať, že je to tu také, ako je a že toľko ľudí obľubuje (podľa mňa) takú bezduchú zábavu, ako je Vilko a podobne..
PS: nie som psychológ, preto to berte s rezervou,
pre jednoduchosť som dosť zovšeobecňoval, takže to tiež treba brať s rezervou
takisto som názoru, že tridiet ludi na hlupych a mudrych je blbost, a nechcel som nikoho urazit, toto triedenie sluzilo len ako ucel pre oddelenie dvoch skupin ludi, ktore sa spravaju odlisne.
vela vecí nie je podoprených serioznymi statistikami, je to len moje pozorovanie, takze aj to treba brat s rezervou
samozrejme existuju aj vynimky z jednej aj z druhej strany... aj vzdelani su nasilni a nevzroni rodicia, ale castejsie to byva tak (aspon ja to vidim vo svojom okoli), ze ti "hlupejsi" sa menej vzrone staraju o rozvoj svojich detí.
Úvaha
Komentuj
8 komentov k blogu
1
topanocka
27. 9.sept. 2014 11:58
Nemyslím si, že to až tak súvisí, ani že tá úroveň až tak závisí od okolia. A práveže poznám viacero mnohodetných rodín v ktorých sú tie deti snaživejšie pretože nedostanú všetko, a preto sa musia snažiť oveľa viac.. a zase prípady kedy, deti všetko dostali , ale končia tak ako píšeš, pri násilných hrách alebo duchaplných reláciach ( a to je ešte ten lepší prípad)
2
@topanocka no, hej, ako som pisal, je to moje subjektivne pozorovanie, inemu by to mohlo prist uplne inak...
ale napriklad k tym jedinacikom, pomerne velka cast jedinacikov je jedinacikmi preto, ze rodicia sa po prvom dietati rozisli/rozviedli, repsektive ani sa nedali dokopy. a jedinacikova maju pomerne casto len jedneho rodica. Kedze vymozitelnost prava je mizerna, tak castokrat sa k detom nedostane vyzivne, a ak hej, vyzivne je slabe.. takze ti jedinacikovia maju niekedy este menej toho materialneho, ako deti v kompletnej rodine, kedze sama matka ledva uzivi, ušatí a ubytuje seba a dieta..
ale napriklad k tym jedinacikom, pomerne velka cast jedinacikov je jedinacikmi preto, ze rodicia sa po prvom dietati rozisli/rozviedli, repsektive ani sa nedali dokopy. a jedinacikova maju pomerne casto len jedneho rodica. Kedze vymozitelnost prava je mizerna, tak castokrat sa k detom nedostane vyzivne, a ak hej, vyzivne je slabe.. takze ti jedinacikovia maju niekedy este menej toho materialneho, ako deti v kompletnej rodine, kedze sama matka ledva uzivi, ušatí a ubytuje seba a dieta..
3
@mojdedo každopádne mne sú sympatickejšie deti, ktoré začínali možno s horším štartom, ale zvládli to , bez pomoci. Lebo iné je ked maminka ocinko zariadi, vybaví ...a iné je ked sa človek vie sám v živote obracať, či už ide o jedináčikov alebo deti z viacdetných rodín .
4
,,Alebo, ako môže niekto pozerať TV (ano, ja TV nepozerám..."
Ani ja nie :letim:
Ani ja nie :letim:
5
nepozeráš tv ale zato sedíš hodiny pri notebooku
je to jedno a to isté...
je to jedno a to isté...
6
@zajkousko väčšinou s PC pracujem a popritom mám otvorené sociálne siete, uznávam, nemusel by som..
podla mna je trošku rozdiel, písať si so živými ľuďmi ako nechať sa kŕmiť nejakým súkromným médiom
ale ak je to pre teba to iste, prosim, nenutim nikomu svoj nazor
podla mna je trošku rozdiel, písať si so živými ľuďmi ako nechať sa kŕmiť nejakým súkromným médiom
ale ak je to pre teba to iste, prosim, nenutim nikomu svoj nazor
7
Najzásadnejšou známkou inteligencie (nie vedomostí) je u mňa sebareflexia, teda než niečo urobím, poviem rozmýšľam nad tým, či je to správne, či mám skutočne pravdu...Podľa Sokrata je sebareflexia rozumové sebapoznanie, opierajúce sa o psychologické pozorovanie a poskytujúce vedenie, ktoré je hlavnou cnosťou ľudskej činnosti. Vediaci človek totiž koná rozumne a rozvážne, pretože usilovne hľadá a nachádza čoraz jasnejší pojem toho, čo je dobré, spravodlivé a čestné, a keď vie, čo je dobré, i sám sa stáva dobrým, spravodlivým a čestným.
Napíš svoj komentár