Myslela si, že všetky tie udalosti,činy na obrázkoch boli správne, bola o tom presvedčená. No potom urobila pred mnohými ľuďmi krok späť a paní "dokonalá" si uvedomila svoje chyby, situácie pri ktorých mala byť úplne iným človekom, no už bolo neskoro.
Viete aký je to pocit stratiť veci, na ktorých vám záleží? Viete, ako dlho trvá doba, kým sa všetko vráti späť do normálu? A viete, či sa to vôbec stane? Padla tak hlboko na dno, tak ďaleko od záchytného bodu, že všetko na čo dokáže myslieť, je kedy to skončí. Kedy sa tá diera v jej vnútri prestane zväčšovať, a dokáže sa opäť zhlboka nadýchnuť.
Kráčala davom ľudí. Išla veľmi rýchlo, no napriek tomu tak pomaly. Bolo okolo osem hodín večer a nočný život ešte len začínal. Do ulíc vchádzalo stále viac ľudí a snažili sa dostaviť na miesto, ktoré si určili za cieľ. Ona sa oprela o stenu jedného domu a zložila si hlavu do dlaní. Plakala. Všetko prenechala slzám. Ovládli celú jej myseľ, a vytlačili z nej, skutočnosti, ktoré sa stali.
Mali ste niekedy pocit, akoby sa všetko otočilo proti vám a cesta späť sa premenia na slepú uličku?! Ona áno a jediné na čo sa zmohla bola ľútosť...
Zdvihla hlavu a oči uprela na osobu, ktorá sa odrazu pri nej objavila. Usmievala sa na ňu. Tým jednoduchým gestom jej dala najavo, že je tu a že všetko bude v poriadku. Ako často tento úsmev nachádzala v mysli. Chcela, tak veľmi chcela opätovať úsmev, ale nedokázala to. Namiesto toho sklopila pohľad a hypnotizovala svoje tenisky. Až náhli stisk na ramenách prerušil jej koncentráciu a znovu zodvihla pohľad. Oči tej ženy sa nachádzali nebezpečne blízko, tak ako aj jej ruky, položené na jej zvesených pleciach. Nedovolila jej odvrátiť sa. Musela vydržať ten tlak, ktorý smeroval cez oči hlboko do jej duše.
"Ten pocit, keď človek nie je sám je jednoducho nenahraditeľný."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ivkn
19. 11.novembra 2010 23:30
krásne..
Napíš svoj komentár