Písala som esemesku. A celá sa vymazala. Slová sa stratili vo vypnutej batérii. Odfúkol ich vietor, ten ktorý zbiera cestou všetku hektickosť a robí svet pokojnejším. Asi chcel, aby som ti to všetko nenatlačila do troch niekoľkopísmenkových esemesiek. Nebolo v nich vlastne nič dôležité a predsa skrývali to najdôležitejšie.
Môžem sa poďakovať aj stokrát. Aj ten stoprvý.
Takmer celý týždeň neustále rozmýšľam. A vždy sa mi do tých myšlienok pripletieš ty, lebo si ich neoddeliteľnou súčasťou. Vieš, na úprimný úsmev musí mať človek dôvod. Som ti neskutočne vďačná, že práve ty si bola a naďalej si mojím dôvodom na ten najúprimnejší úsmev a smiech za posledné dni.
Vďaka tebe som si uvedomila, že niekedy netreba počúvať. Ľudí, myšlienky a názory. Niekedy ani netreba vidieť. Lebo aj oči častokrát klamú. Ty si mi pripomenula, že dôležité je to, ako a čo cítime. Zapchaj mi uši a oči, chyť ma za ruku a bez slov mi vysvetli ešte raz, že treba poslúchať to svoje malé červené bijúce v našom vnútri. Potrebujem to ešte poslednýkrát, nech som si úplne istá, že tak to má byť. Keby teba nebolo, drahá moja, nikdy by nebolo tak, ako je teraz. Lebo občas má človek pocit, že vzdať sa je tá najlepšia možnosť. Hlúposť. Je to strašne zbabelé. Mala by som výčitky. Kopu. Azda tú najväčšiu kopu výčitiek, aké kedy vo mne vystrájali. Keby som sa vzdala. O niekoľko mesiacov by som zúfalo čupela v kúte s hlavou opretou o stenu a slzy by podlahe odkazovali, že sa nemá hnevať, že v nej robím jazero plné sĺz, lebo si len plačom kompenzujem vlastnú hlúposť.
Adelka sa ma dnes pýtala ako sa mám.
"Dobre."
"Asi dobre?"
"Lepšie ako asi dobre."
"Takže celkom dobre?"
"Môže byť."
"Takmer dobre znie lepšie, nemyslíš?"
"Dobre. Tak sa mám teda takmer dobre."
Takmer dobre vďaka tebe, vďaka vám. Keby som to chcela jednoducho anglicky povedať, povedala by som len because of kama.. Nik by nerozumel, len ja, ty a ešte ten jeden a tak by sa mi to páčilo.
Stále sa smejem. Chce sa mi tancovať, salsu, tango a kričať do sveta, že sa mi tu dnes páči. Chcem lietať, v oblakoch si natrhať zopár nebeských tulipánov a potom ich s radosťou rozdávať pozemšťanom bez krídel.
Počúvam Pehu.
Bolo fajn,
možno fajn ešte stále je,
a ak nie je,
bude.
Áno, je fajn. Dnes, včera a snáď aj zajtra. Pochopila som totiž, že niekedy na tom, čo si myslia ostatní, vôbec nezáleží.
Možno som mala byť blíženec. Neustále mi chýba druhá polovička. Ďakujem, že ju dokážeš často zaplniť všetkým, čo mi dávaš a pripomínaš tej mojej časti blížencov, čo je správne.
Mimochodom - smiem prosiť?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
pekne mily krasny blog
neviem s cim ti Livka pomohla alebo povedala ale urcite spravila dobre
neviem s cim ti Livka pomohla alebo povedala ale urcite spravila dobre
3
viete ze kama je moja krstna? ale ona sa tak vola, akoze meno, chapete
Napíš svoj komentár
1.samozrejme,ze mozes prosit ty vzdy budes moct
2.ano, potvrdzujem,to: Monicka moja ma to tak byt
3.ja som ani nevdela,ze to pre teba tak moc znamena,ale som velmi rada,ze aspon niekto berie moje slova vazne....
4.aaa...jemiin....mi nemozes robit taketo....soky...ale v dobrom myslene...ale vies ako ma to potesilo...taktoooo( nevies kde je cislo nekonecno??) moc
a ja dufam,ze bude este dobre a nielen dobre,ale vynikajuco
dakujem ti aj ja za vsetko.....because of kama