Adamko sa na bračeka ohromne tešil. No áno, nie na sestričku, stále opakoval, že bude mať bračeka. I keď to ešte nevedela ani sama maminka. Tešili sme sa. Bolo to jedno z tých chcených.
Bolo by druhé. Už by vlastne bolo na svete...
Keby nebolo v nebi. V tom krásnom modrom detskom nebíčku plnom tých maličkých, čo ani slnko žiariť vidieť nestihli. Počujúc nás možno sa aj tešili na tento svet. Nik im nepovedal, že pôjdu rovno k anjelom. A možno si rastú tam. Pieskoviská z oblakov a prechádzky s veľkými anjelmi. Možno spolu lejú z neba dúhu a odkazujú nám, že im je dobre.
Bolo to presne pred rokom, keď jedna šestnásťročná slečna napísala, že je tehotná. Napísali sme si zopár správ a ja som sa všemožne snažila presvedčiť ju, aby sa myšlienky na interrupciu čo najskôr zbavila. Ale čo žiadam od dieťaťa? Správne rozhodnutia? Veď tie nedokážu robiť často ani takzvaní dospeláci. Posledná správa od nej bola výstižná a stručná. "Už to dieťa nemám!" Snáď s tisícimi výkričníkmi za vetou. Viac mi neodpísala.
"Mamička, ty ma nechceš?
Necháš ma zomrieť, než sa narodím?
Veď ani nevieš, či som dcéra a či syn.
A či som z lásky nevzišiel? Spomínaš,
Ako si vyznávala lásku komusi?
Tma chodila jak nočná hliadka popri vás.
Milencov nikto vidieť nemusí.
Mamička, ty ma nechceš?
Bojíš sa, že vezmem si viac lyžičiek?
Veď by som iba z omrviniek žil,
tak, ako žije malý, drobný vrabček.
Natrhal by som lesných ostružín.
Za vojny hladní ľudia jedli korienky
a matka predsa dala dieťa do plienky.
Mamička, ty ma nechceš?
Bojíš sa, že uberiem ti z krásy?
Ja si ťa celú premaľujem len.
A keď aj trošku krásy nazbieram si,
môžeš sa vo mne vidieť každý deň.
Veď v deťoch svojich vždy sa vidia mamy.
Nemusíš do zrkadla hľadieť ani.
Mamička, ty ma nechceš?
Tak rád by som vidieť najkrajšie dva šperky,
zlaté slnko a mesiac s hviezdičkami.
Rád by som videl sýkorky a čajky,
keď vykúkajú z hniezd, aby uvideli mamy.
Rád by som videl ružu, kúsok neba
a najviac teba, mamka moja, teba."*
Občas si sama skúšam vymýšľať odpovede na tie "prečo", ktoré sa nám túlajú po mysliach. Že prečo to a prečo tamto. Tisíce žien ročne. Tak hovoria štatistiky. Lebo sú deti chcené a nechcené. Tie nechcené by nemali vôbec byť. A ak by náhodou, okamžite by sa mali stať chcenými. Avšak vraj sto ľudí, sto chutí a tak aj sto názorov. Bohužiaľ.
Takzvaná prenatálna psychológia objavila, že plod má svoj duševný život, vníma, reaguje, prežíva úzkosť aj radosť, nádej i strach. A my mu to všetko dokážeme vziať jednou chvíľou. Aj jeho samého.
Snívalo sa mi. Celkom bežné. Človeku sa sníva takmer stále.
Snívalo sa mi, že budem mamou. Aj to sa už stáva u mňa celkom bežným.
Nebolo to prvýkrát, čo som sa videla s bruškom a úsmevom na tvári, že mám v sebe dva životy, že ja som životom a druhý darujem. Z lásky, z lásky. Z úsmevu a s úsmevom.
Teším sa. Úprimne. Raz na ten môj malý druhý život.
A nedám si ho, nedám.
Verím, že to nebo pre tie anjelské dušičky existuje. Pre malé sedmikrásky, ktoré nemali šancu ukázať svojich sedem krás, pre chcené i nechcené, ale Bohom nikdy nezabudnuté, nenarodené deti...
*(Karel Kapoun - Mamička, ty ma nechceš? - úryvok)
Blog
Komentuj
19 komentov k blogu
1
dreamagall
1. 4.apríla 2008 15:58
Smutné, aj ja verím že nejaké nebíčko pre tie deti existuje.
2
preboha.. je krásne že si rodinne založená ael nutiť ludom niečo čo vzniklo kvoli roztrhnutej gume? ten zhluk buniek nie je dietatko.. žiadna nádej, uzkosť.. nič.. a tu 16 ku chápem. ty nevieš ako žije a nemala si právo ju presviedčať.. a dieťa nežije s omrvinky, miláčik... všetko je o vela komplikovanejšie ako sa na to pozeráš ty....
3
Tiež si myslím že tu ide o oveľa viac. Vychovávanie dieťaťa je veľmi náročná vec - čo sa týka psychiki tak i aj materiálneho zabezpečenia. Vôbec si neviem predstaviť ako by mohlo dieťa vychovávať vlastné dieťa. Dúfam že na to nestretne a neprajem to ani druhému.
4
Ahoj... ...
Zaujímavý blog, dlho som si žiaden neprečítal.. veľmi dlho, ale toto ma zaujalo. Tá báseň je veľmi silná, naozaj to vyvolá v človeku pocit, že materstvo je krásne (čo ani nepopieram), ale myslím, že troška je tá báseň naivná. ˇAno, nebojím sa to povedať, hoci je to silné tvrdenie, proste ak matka nechce svoje dieťa z akýchkoľvek dôvodov a nemohla by sa rozhodnúť pre jeho "zabitie", ale povinne by ho musela porodiť, skončilo by v detskom domove, alebo by ostalo s matkou, ktorá by mu s najväčšou pravdepodobnosťou dávala najavo, že bolo nechcené...
MYlsím, že toto rozhodnutie by malo ostať len a len na matkách či budú mať svedomie zabiť svoje dieťa, ak áno, tak nech, pretože kto iný má o tom právo rozhodnúť ak nie ony?
Ak to endokážu a rozhodnú sa popasovať s neprajnými okolnosťami a napriek tomu sa budú starať o svoje dieťa, klobúk dole...
Zaujímavý blog, dlho som si žiaden neprečítal.. veľmi dlho, ale toto ma zaujalo. Tá báseň je veľmi silná, naozaj to vyvolá v človeku pocit, že materstvo je krásne (čo ani nepopieram), ale myslím, že troška je tá báseň naivná. ˇAno, nebojím sa to povedať, hoci je to silné tvrdenie, proste ak matka nechce svoje dieťa z akýchkoľvek dôvodov a nemohla by sa rozhodnúť pre jeho "zabitie", ale povinne by ho musela porodiť, skončilo by v detskom domove, alebo by ostalo s matkou, ktorá by mu s najväčšou pravdepodobnosťou dávala najavo, že bolo nechcené...
MYlsím, že toto rozhodnutie by malo ostať len a len na matkách či budú mať svedomie zabiť svoje dieťa, ak áno, tak nech, pretože kto iný má o tom právo rozhodnúť ak nie ony?
Ak to endokážu a rozhodnú sa popasovať s neprajnými okolnosťami a napriek tomu sa budú starať o svoje dieťa, klobúk dole...
5
to Mixelle: ako mozes rozhodovat kto clovek je a kto nie je? odkial mas tu hranicu? ved aj ty si v konecnomdosledku len zhluk buniek.
to Monya: blahozelam, konecne nejaky blog s myslienkou a hodnotou... uplne s tebou suhlasim, napisala si to krasne... je to strasne co sa deje a som rada, ze nie som jedina s takymito nazormi. dakujem ti
to Monya: blahozelam, konecne nejaky blog s myslienkou a hodnotou... uplne s tebou suhlasim, napisala si to krasne... je to strasne co sa deje a som rada, ze nie som jedina s takymito nazormi. dakujem ti
6
Tento blog je naozaj krásny. Ale zároveň naivný. A áno materstvo je krásne a ja sa na neho rozhodne teším, ale keby malo prísť teraz, asi by som naozaj zvažovala interupciu (nehovorím že by som sa pre nu rozhodla, to naozaj neviem ale bola by to možnosť) a preto v tomto prípade súhlasím s Mixelle. Dieťatko nežije z omrvinky. Na materstvo treba správny čas, vela zodpovednosti ale aj vela peňazí.
7
Mne sa to páčilo.A páči sa mi aj tvôj názor.Nemusím s ním nutne súhlasiť ale páči sa mi.
8
a mne sa to páčilo tiež...a ak už mám veľmi mudrovať tak bolo vedecky dokázané že plod pocity matky vníma odkedy má niečo menej ako týždeň...ale skôr ma zaujala umelecká stránka...a bez odseku o 16-tke (do tohto blogu mi realita moc nepasuje), by som tomu nemala asi ani čo vytknúť
9
....to uz bolo pred rokom??....ako to vsetko nehorazne rychlo bezi....a jej by som to fakt priala
a vies,ze sa aj mne vcera snivalo,ze cakam babatko a narodil sa mi aj chlapcek a chcela som mu dat meno sa mi zda,ze Adamko alebo nejaky Sebastian
a vies,ze sa aj mne vcera snivalo,ze cakam babatko a narodil sa mi aj chlapcek a chcela som mu dat meno sa mi zda,ze Adamko alebo nejaky Sebastian
10
Mixelle najradšej by som ti jednu vypálil, keby som ťa stretol a je mi jedno že si baba... Teraz ti niečo: Moju mamu doktor presviedčal aby si ma dala zobrať a našťastie si ňou nebola ty, takže ma nenechala zabiť... Takže by si sa v prvom rade o mne mala prestať vyjadrovať ako o zhluku buniek (zhluk buniek máš ty jedine tak v hlave) aj o ľuďoch co nemali také šťastie ako ja. Jedna vec je, keď o tom teoretizuješ a druhá vec, ked sa ťa to bezprostredne týka... Som zvedavý či by si sa mi vobec bola schopná pozrieť do očí a zopakovať to čo si tu napísala.
A Nonormal: ja osobne by som radšej vyrastal v domove alebo s matkou čo ma nechce a mal možnosť uvidieť farby, svet, ľudí, oblohu a iné veci, ktoré sú pre teba úplne normálne... A navyše to by sme už mohli s kľudným svedomím začať vyvražďovať aj domovy dôchodcov, nech tam ľudia netrpia.....
A Nonormal: ja osobne by som radšej vyrastal v domove alebo s matkou čo ma nechce a mal možnosť uvidieť farby, svet, ľudí, oblohu a iné veci, ktoré sú pre teba úplne normálne... A navyše to by sme už mohli s kľudným svedomím začať vyvražďovať aj domovy dôchodcov, nech tam ľudia netrpia.....
11
to Bastarrrd: je to uplne skvele ze si a ze mas taku mamu ako mas prave kvoli ludom ako si ty ma rozculuju vsetky blbe teorie o otm, ake su interupcie uzasne a ako davaju zene slobodu volby. co je uz len slobodne na tom, ze zabijem cloveka, cloveka s dusou a zivotom, ze mu nikdy nedovolim ani len nadychnut sa a pozriet sa na svet... sloboda nespocivav rozhodovani o cudzich zivotoch... blahozelam, tvoja mama je uzasna
12
Ked moja mama otehotnela, bola slobodna a zila v dedine, kde ju v tom momente vsetci odsudili. jej vlastna mama ju posielala na potrat, kvoli hanbe a "buducnosti", ktoru som jej akoze mala znicit. a viete co? nech je ako je, mam tak zvlastny pocit, ze mi je lepsie, akoby som mala byt mrtva. a obe mam uzasny zivot. a aj keby som mala byt v domove alebo u matky, ktora ma nechce, nikdy by som si nevybrala smrt. tak preco si preboha myslite, ze tie deti zit nechcu?? ako sa opovazujete tvrdit, kto bude mat stastny zivot a kto nie?? nenavidim, ked sa niekto tvari, aku uzasnu sluzbu tomu dietatu spravil, ked mu vlastne ani nedovolil zit. ano, je skvele, ze matka bude slobodne zit dalej, akoby sa nic nestalo, ale vazeni, vrazda?
a je mi jedno, ci niekto chape vrazdu od 12 tyzdnov tehotenstva ci od 5 mesiacov. clovek je clovekom od prvej minuty, od prvej sekundy. predstavte si zenu, ktora cely zivot tuzi len potom, aby mohla mat dieta, no je neplodna. myslite si, ze keby v nej zacal rast zivot, tak by si prvych 12 tyzdnv vravela "ale to nic, ved to este nie je dietatko, su to len nejake bunky... co tam po nich..."??
V dnesnej dobe sa vsetci blaznia za biopotravinami, ochranou zivotneho prostredia a esteneviemakymi hlupostami, ktorymi sa ludia chcu akoze vratit k "prirode". tak preco si nemozme chranit to prvotne a najprirodzenejsie, ludsky zivot? ked zena otehotnie, CELE jej telo sa pripravuje na novy zivot. kazda jedna bunka je ovplyvnena hormonmi, kazdy jeden organ zacne pracovat na uplne iny "rezim". a nie po tyzdni ci po mesiaci. nie, od prvej sekundy. cele telo zaplavia hormony, ktore ho premenia na nieco uzasne, na miesto zrodu a tvorenia uplne noveho cloveka. pozrite sa na seba, vsetko, uplne vsetko co mate sa vyvijalo prave tu.
kto z vas, ktori mate to stastie a ste na tomto svete, nech je akykolvek so vsetkymi svojimi chybami (lebo netvrdim, ze zit je len uzasne, ale aj keby som mala zit len pre jeden svetly moment, len pre jednu peknu spomienku, oplati sa to), kto z vas by nechcel zit? a mozno to znie neuveritelne, ale tie nenarodene deti su TIEZ ludia. tak prosim vas, nerozhodujte o nich ako o bunkach.
ehm.. som sa akosi rozpisala, prepacte... to uz skoro ako miniblog inak, krasne napisany blog, aby som aj autorke nieco povedala a este raz sorry, ale tato tema ma vzdy dokaze nejak "rozohnit"
a je mi jedno, ci niekto chape vrazdu od 12 tyzdnov tehotenstva ci od 5 mesiacov. clovek je clovekom od prvej minuty, od prvej sekundy. predstavte si zenu, ktora cely zivot tuzi len potom, aby mohla mat dieta, no je neplodna. myslite si, ze keby v nej zacal rast zivot, tak by si prvych 12 tyzdnv vravela "ale to nic, ved to este nie je dietatko, su to len nejake bunky... co tam po nich..."??
V dnesnej dobe sa vsetci blaznia za biopotravinami, ochranou zivotneho prostredia a esteneviemakymi hlupostami, ktorymi sa ludia chcu akoze vratit k "prirode". tak preco si nemozme chranit to prvotne a najprirodzenejsie, ludsky zivot? ked zena otehotnie, CELE jej telo sa pripravuje na novy zivot. kazda jedna bunka je ovplyvnena hormonmi, kazdy jeden organ zacne pracovat na uplne iny "rezim". a nie po tyzdni ci po mesiaci. nie, od prvej sekundy. cele telo zaplavia hormony, ktore ho premenia na nieco uzasne, na miesto zrodu a tvorenia uplne noveho cloveka. pozrite sa na seba, vsetko, uplne vsetko co mate sa vyvijalo prave tu.
kto z vas, ktori mate to stastie a ste na tomto svete, nech je akykolvek so vsetkymi svojimi chybami (lebo netvrdim, ze zit je len uzasne, ale aj keby som mala zit len pre jeden svetly moment, len pre jednu peknu spomienku, oplati sa to), kto z vas by nechcel zit? a mozno to znie neuveritelne, ale tie nenarodene deti su TIEZ ludia. tak prosim vas, nerozhodujte o nich ako o bunkach.
ehm.. som sa akosi rozpisala, prepacte... to uz skoro ako miniblog inak, krasne napisany blog, aby som aj autorke nieco povedala a este raz sorry, ale tato tema ma vzdy dokaze nejak "rozohnit"
16
suhlasim s jurim aj s killkou...
a to ze dieta bude v detskom domove predsa nie je dovod zabit ho, ved aj v detskom domove moze vyrast uzasny clovek, ktory mozno aj niekedy vynajde nejaku prepotrebnu vec, napr. liek proti nejakej teraz nevyliecitelnej chorobe
a ze este nie je pripravena nejaka zena na dieta? nie je dost zodpovedna? to sa za tych 9 mesiacov predsa zmeni, kolki lutuju,ze si dietatko nenechali zobrat?
a to ze dieta bude v detskom domove predsa nie je dovod zabit ho, ved aj v detskom domove moze vyrast uzasny clovek, ktory mozno aj niekedy vynajde nejaku prepotrebnu vec, napr. liek proti nejakej teraz nevyliecitelnej chorobe
a ze este nie je pripravena nejaka zena na dieta? nie je dost zodpovedna? to sa za tych 9 mesiacov predsa zmeni, kolki lutuju,ze si dietatko nenechali zobrat?
Napíš svoj komentár