Vošla do izby mamina, pozerá na lupene kvetov porozhadzované takmer po celej izbe a s obrovskými očami sa ma pýta, čo robím.
"Trhám tulipánom hlavy," odpovedám.
"A to už prečo?"
"Sa mi chce," hovorím pomerne drzo, sama neviem prečo, ale akosi nemám na otázky typu prečo? načo? ako? chuť odpovedať. Keby sa ma niekto spýtal, či sa smejem radšej muškátovo alebo gaštanovo, vôbec by som sa takej otázke nečudovala, lebo taká neobyčajnosť by sa mi páčila. Muškátovo by som sa zasmiala a človek by hneď pochopil. Ani slová by nebolo treba.
V skutočnosti som len hladila tulipány po ich maličkých hlávkach a každým pohladením stratili zopár lupienkov. Nechcela som im ublížiť. Ale láska môže bolieť asi aj takto. Na zem padá posledný červený lupienok, dopadne medzi červené more ostatných. Hľadím naň. Má tvar srdca.
Na narodeniny by sa plakať nemalo. Možno by to malo byť dokonca aj zakázané, pre istotu. Človek by povedal, že v deň jeho osemnástky bude skákať meter dvadsať, tí šikovnejší možno vyskočia aj ten meter dvadsaťpäť a všetko sa pôjde patrične osláviť. Ja miesto toho miešam slzy s červenými lupienkami, je mi absolútne nenarodeninovo, prijímam tisíc plus jedno želanie, ale stále mi čosi chýba, taký ten posledný kúsok skladačky a niekedy to príšerne vidno, že tam nie je. A potom sú celé puzzle úplne o ničom. Nemajú žiaden šmrnc a obraz nie je obrazom.
Musela som si poupratovať. Neznášam to. Upracem si a potom neviem nič nájsť. Mame však nevysvetlím, že najlepšie sa vyznám v chaose a tak robím predmaturitné upratovanie.
"Ako sa môžeš učiť v takom neporiadku? Potom máš neporiadok aj v sebe, nemyslíš?"
"Hej, mám v sebe poriadny chaos. Ale aspoň si viem v sebe veci nájsť."
Ľudia nechápu, prečo stále túžim nechať v sebe chaos. Asi mali pocit, že zo dňa na deň vyrastiem, lebo dátum to tak hovorí a všetko to v sebe poupratujem. Nechcem, ďakujem za návrh. Spomínam, ako sme minulý rok tancovali Pomätenú a občas som mala pocit, že to sa spieva presne o mne. Ale mne sa to takéto popletené, pokrútené a pomätené páči.
Chcem byť zmyselne nezmyselná, čakať na neobyčajnosť na lavičke v parku, nevnímať nepodstatné dátumy a dýchať, žiť, smiať sa, obdivovať.
Veď stále som tá istá...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
3
Podla mna sa to rata aj od desiatich ..ale 12 je tucet..a to moze byt.
Tak nebud smutna Inak, na narodeniny som aj ja smutna, vzdy. Mam taky blby zvyk na vsetko spominat. Ale aspon raz sa usmej
Tak nebud smutna Inak, na narodeniny som aj ja smutna, vzdy. Mam taky blby zvyk na vsetko spominat. Ale aspon raz sa usmej
4
ale monikaaaa....ved to aj je zakazane plakat.....vidis si mala ist na tu 11,00 a by si enstihla
5
Aaaaa moja draha manzelka, sorrrrry veeelmi moc ze som zabudol na tvoje narodky, sypem si popol na hlavu, obliekam sa do vrecoviny a zvoniac kravskym zvoncom sedemkrat obieham dom, obliekam si pasikave rucho kajucnika (overene a schvalene inkviziciou , idem na spovet, mdolim sa litanie za odpustenie a bosy idem k tvojmu domu, kde budem v najvacsej zime stat a cakat na prijatie ako Henrich IV pred palacom Gregora VII v boji o investituru... Snad mi potom odpustis...
Teraz vazne: peky blog a mame povedz, ze Chaos je jedna z najlepsich veci.
Teraz vazne: peky blog a mame povedz, ze Chaos je jedna z najlepsich veci.
6
...papez Gregor VII. nemohol takemuto kajucnikovi neodpustit...to len na doplnenie bastarrrda
pucle su pucle, nie puzzle
myslim ze tie narodeniny ani nehrali taku vyznamnu rolu v tom smutnom dni
pucle su pucle, nie puzzle
myslim ze tie narodeniny ani nehrali taku vyznamnu rolu v tom smutnom dni
Napíš svoj komentár
ale krásny blog