Ave cisár Fico, vaša blahoslavená spravodlivosť je nekonečná!

Národ jasá. Ani nie tak nad nádherným počasím a ani nad lacnými nákupmi v maďarsku ako nad nekonečnou spravodlivosťou nášho milovaného premiéra. Odvolal zlého mopslíka, ehm, ministra čo robil bakané veci a tak mu treba! nemá porušovať zákon.

Verím, že tak ako stále to zostane v tejto rovine. Už sa nik neobzre na to, že nástenkový tender bol už pred pol rokom a medzitým sa udiaľo okolo ministra veľa zaujímavého. Už ostane len ticho a výrazná aura nad naším Otocm národa číslo dva, hneď za Tisom a ďaleko pred Štúrom.

Vďaka tomu pol roku získali fakty ako tender logá nálepku zabudnutej histórie. Veď koho za logá odvolať, keď už sme ho odvolali za tendre? Spravodlivý je pán Fico a pravdovravný. Sľúbil národu, s pästičkou k nebesiam, že za toto nebude mať pán minister pekné vianoce. Prezieravo nepovedal ktoré, aby ho nespravodlivé médiá nemohli ťahať za slovíčka. Lebo tieto vianoce pán Marián pekné. Veď komu sa v čase finančnej krízy keď každý šetrí ako sa dá, môže čo i len snívať o 9 mesačnom odstupnom, pritom pri plate ministra? Sme radi ak dostaneme tie tri mesiace odstupného, niektorý ani to. 540 tísíc slovenských bubáčikov + - ak správne počítam dostal minister a plus pol roka na to aby spravil ten hókus pókus s logami.

No ale jasajme, veď máme Fica! HALELUJA!

A propos, jedna báseň (vraj od Feldeka) stále aktuálna.

Ľubomír Feldek ● Riťolýza


Nie je veru pokrok, je to kríza,

tá národná naša riťolýza!

Stále jednu otázku si dávam,

s tou otázkou zaspávam i vstávam.

Rozmohla sa u nás riťolýza -

je to pokrok národa, či kríza?



Kto sa túži dostať kúsok vyššie,

ba aj kto si oddýchnuť chce nižšie,

či len reční, či aj čosi píše -

nejakú riť kvôli tomu líže.



Pre zlatý zub, pre drevené lyže,

pre docentúry aj pre garniže,

stále jedno a to isté klišé -

pre všetko sa nejaká riť líže.



Zmrzlinári, máte po zmrzline!

Už netúži lízať nik nič iné,

len poriadnu riť, čo z nej mu kynú -

dobrodenia rôzne pre rodinu.



Už aj v deťoch horí túžba veľká

cmúľať iba riťolízadielka.

Ako rastú, nová chuť v nich rastie -

čítať Riťolízočkino šťastie.



Starších vábi do kín nová móda -

na Riťoliz Taylorovú chodia.

Dúfajú, že ešte čosi bližšie

zistia o tom, ako sa riť líže.



Lebo človek, čo vie málo o tom,

nevie si dať rady so životom.

Čestný je - no voľačo mu chýba,

cíti, že sa stala kdesi chyba.



Napokon však zistí, čo má spraviť -

lízať riť a hlúpej cti sa zbaviť.

A už líže v zime, líže v lete -

konečne je doma na tom svete!



I ja mám len preto šťastie v žití,

že lížem pár dôležitých rití -

aj keď smrdia, aj keď jazyk bolí,

aj keď lížem proti vlastnej vôli,



lížem ďalej, veď mám ženu, deti,

veď mi z hlavy kosier neuletí,

dňom i nocou lížem neprestajne -

iba občas odpľujem si tajne.



Iba občas, keď sa domov vraciam,

do dverí sa dotackám a zvraciam.



Dobrá žena rýchlo utiera to

a hovorí: „Ach, ty moje zlato!

Vedela som, že keď z domu zmizneš,

zase sa mi kdesi riťolizneš! “



Odpovedám svojej dobre žene:

„Chcel som iba získať Poučenie,

Chcel som iba na kĺb prísť tej veci,

čím sme sa to znivočili všetci.



To riťotoč nešťastia sa krúti! “

Líž iným - aj iní vylížu ti.

Zodral som si jazyk v cudzej riti -

za odmenu aj riť zodrali ti.



Nie je veru pokrok, je to kríza,

tá národná naša riťolýza!

 Je to možné?

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu