Panelák

Je veľmi veľa osudov. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko sa ich stretáva vo vašom vchode? Ja mojich susedov mám veľmi rád, je to taká pestrá zmes ľudí, ktorých stretávam skoro denne, vo výťahu a tak. Teraz sa mi chce o týchto milých ľudí podeliť s vami.

Prvé poschodie.
Týchto ľudí vo výťahu nestretnem, sú to tý, čo zväčša chodia pešo. Aj preto donedávna výťah na jednotke ani nemal funkčné dvere. V prvom krajnom byte dokonca ani neviem kto býva. Viem, že sú to manželia čo už odchovali deti, no stále nie dôchodcovia. V strednom je to už o inom. Tam som strávil veľa pekných chvíľ, pri čaji, pri kompe, s legom, pri filme a či len tak, na pokeci. Žijú tam dve nesmierne milé bytosti, Porrast a jeho mama. Neskutoční típci, ktorým život priniesol rôzne príhody, no oni sú stále neskutočne pohodový. Hneď vedľa je Porrastova „obľúbená“ suseda Denisa. Toľko prezývok koľko sme už na ňu vymysleli... ach jo. Inak je to vcelku milá, aj keď neskutočne klebetná staršia pani, no vôbec nie starenka. Bývalá nemčinárka a agentka cestovnej kancelárie, či také dačo, je tiež človek na ktorého asi nezabudnem. Hlavne na jej večné ranné postávanie pred barákom. Robí sa, že čaká na obed, teda na neho aj skutočne čaká, lebo jej ho nosia zo školy kde učila, no zároveň jej to ponúka skvelé miesto na zastavenie každého, z koho by vyčerpala nejakú klebetu. Mám ju rád, vo svojej podstate, aj keď bývať hneď vedľa nej by som nechcel a plne chápem Porrastove oprávnené hundranie.

Druhé poschodie
Na druhom poschodí temer nikoho nepoznám, okrem pani Fegovej zo stredného bytu, no aj tú len podľa mena.

Tretie poschodie
Na treťom, podobne ako na prvom poznám len dve rodiny. Stredný byt obýva môj majster OV zo strednej školy, neskutočný srandista, s ktorým bola vždy radosť robiť. Jeho optimistický flegmatizmus bol neskutočne nákazlivý a na rajóne neexistoval stres a pritom sa stíhalo všetko. V krajnom byte býva suseda, ktorá si našla prácu popri práci ako anketárka a stále má kopec otázok o všeličom. Pritom robí aj s voňavkami a neviem s čím všetkým ešte, no je neskutočne pracovitá.

Štvrté poschodie
Na štvorke tiež poznám len dvoch a teraz si uvedomujem že polku južného krídla nášho baráku nepoznám, okrem trojky, šestky, sedmičky a osmičky. Sranda. No na štvorke sú v strede taký milý manželia. Mali ako prvý prebudované bytové jadro. Pán sused z tohto bytu je zanietený turista a vyznávač zdravého štýlu žitia. Občas s ním cez búrku pozorujem blesky a keciame o jeho výletoch do okolia. Je vtipný v tom, že nepoužíva výťah a mne to uzná len preto, že keď už som skoro navrchu tak mám na to nárok. Podľa jeho mienky, do piateho poschodia výťah nemá čo hľadať. Na kraji býva vdova po plukovníkovi Domanovi, britská Lady ze vším všudy. Viem že Lady je šlachtičný titul, no ona si ho svojim životom zaslúži. Plukovníka spoznala počas druhej svetovej, on bol Československý vojak v Británii a ona britská zdravotná sestra. Nuž, niekto si z vojny donesie guľky v nohách a niekto šarmantnú ošetrovateľku. Keď prídete do jej bytu, máte pocit akoby ste preplávali La Manche a to nie len skvelým anglickým čajom, čo vám ponúkne. Je to proste veľmipríjemná pani, a hoci po slovensky vie skvele, aj keď s jemným prízvukom, vždy sa poteší konverzácii v angličtine. Dokonca aj keď robíte chyby, trpezlivo vás opraví..

Piate poschodie.
Ako som spomenul, južný byt zas neviem kto obýva. V strede býva pán, v stredne vyšom veku. Veľmi tichý a človek ani nevie, že tam býva, no často ho stretám vo výťahu. V krajnom našla svoj príbytok pani profesorka Ciesariková. Jej vďačím za každé francúzske slovko, ktoré viem. Bohužiaľ, choroba jej nedovolí mať ďalších študentov a asi ja som bol jej posledný. Viem to podľa toho, že dodnes mám pred očami keď sa na mňa smutne pozrela sponad jej veľkej lupy a povedala mi, Peťo, toto je posledná hodina. Bol to jeden z tých okamihov, ktoré nechcete zažiť. No aj napriek tomu, že ma už nevidí je vždy vďačná kaď sa stretneme a ja tiež.

Šieste poschodie.
No to sme skoro u mňa a bola by hanba nepoznať týchto ľudkov. Južný byt patrí mladej rodine s bábätkom, neskutočne milý ľudia. A to bábo je tak zlaté tiché, že ho nikdy nepočuť plakať a buntošiť. Mám ich tak rád, že keď idú s kočíkom von, radšej si zbehnem tých sedem poschodí, nech im nezdržujem výťah. Ak zazvoníte v strede, ozve sa vám piskot neznámeho vtáka ako zvonenie, a preto volám týchto susedov vtáčkari. Večné škriepky strieda obdobie neskutočnej pohody. Škriepky sú len také susedské, ako vytopenie a hlasná hudba. Na severnej strane žije jedna neskutočne milá pani, ktorej manžel zomrel len nedávno. Bol to neskutočne milí pán. Jedného dňa mu zastavím výťahom aby nečakal kým sa zveziem, ešte aj kúsok ideme peši, ja do cupky, kresťanského centra mládeže pri nás, a on vyniesť smeti. Veselo sme prekecali cestu, no a keď som sa potom vrátil, už bolo pri dome čierne auto. Ale, mám aj zábavnú príhodu. Raz sme so Stratocasterom Ďurčim Šufliarskym piekli bábovku a počúvali pink floyd, a došiel nám olej a vajcia. Ona nám vďačne požičala, za čo sme sa jej kusiskom bábovky aj odvďačili. Asi o týždeň si u mňa pýtal recept skoro celý barák a ešte aj moja starká sa dozvedela, že sa u mňa dobre pečie. Nuž, ale smola. Ten recept nie je môj ale Ďurčiho, ja viem len variť a nie piecť.

Siedme poschodie.
No a tu vysoko prevysoko bývam aj ja. Na južnej strane je byt, poznačený tragédiou, o ktorej ale nebudem písať. Dnes tam žije silne veriaca slobodná mamička dvoch detí. Až tak silno, ako to ja už nemám rád, všetko má mať formu a mieru. Ale na druhej strane, nikomu tým neškodí, tak mi je to jedno. Jediné čo mi na nej vadí, že sa furt za kadečo ospravedlňuje, ako napríklad že pustila nahlas hudbu, kričala na deti a podobne. No neviem či som už nahluchlý, nikdy som z toho bytu čo tam býva nepočul ani hlások. Stredný byt, ako asi jasné je, obývam ja. Bývam tu od svojej 18, kedy som odišiel od našich do uvoľneného bytu po starkej, ktorej strýko kúpil na staré kolená niečo luxusnejšie. Kvôli nezhodám, pre ktoré som odišiel z rodinného hniezda ja, o nejaký čas odišiel aj otec a tiež si našiel tu svoje útočisko. V severnom byte bývajú manželia Sujovci so svojím malým psíkom. Ona kuchárka na strednej škole, kam som chodil aj ja, on má veľmi zaujímavú robotu, i keď dodnes neviem akú. V každom prípade, sú to veľmi dobrý ľudia.

Ôsme poschodie
Na juhu bývajú tiež už starší manželia, neskutočne striktne puntičkársky na pravidlá a verný spojenci s domovníčkou. Práve pre to posledné sme sa často dostali do nezhôd, z ktorých niektoré sa vyriešili, iné nie. V strede momentálne býva jedna milá pani s tromi dcérami, všetky okolo 20 rokov + - .Tento byt sa stará o vrásky na čele aj mne. Ešte som tam ani nebol a môj byt bol neobývaný a už som vedel, že s ním bude sranda. Vtedy to mal ako svoj byt majiteľ erotického salónu, a občas sa niektorá jeho masérka po práci šla vyspať tam. V tom období zvoní u nás telefón a na druhej strane vtáčkar, že vraj sme ho vytopili. Otec sa díva ako puk a okamžite letí do bytu. No na prekvapenie, byt suchý, len nepatrné stopy na stene vraveli, že voda bude asi pochádzať zvrchu. No a naozaj, byt na osmičke plný vody, u nás sucho a dole na šestke plávali tiež. Terajšie majiteľky bytu ma našťastie už nevytápajú a vychádzam s nimi viac než dobre. No a posledný byt patrí domovníčke, ale keďže o nej by to bolo na jeden samostatný blog, tak sa radšej ani nezmienim o všetkých strastiach, ktoré s ňou zažívam.

Za všetky spomeniem azda len prípad čo sa stal asi dva mesiace po mojom nasťahovaní. Prídem domov, osemnásťročný pre ňu pubertiak, sluchátka na ušiach, výraz v tvári ako tesne pred vraždou bo tú dobu som býval ešte večne nasrdený a kráčam si k výťahu. Ona ako obvykle prala. Neviem či sa tým za naše peniaze živila alebo čo, no v spoločnej práčovni, kde mnohý ani nemajú kľúče, každý deň prala a prala a prala. Fakt mi je egal čo tam stvárala, no bola v tom vtipná. No vybehla von a začala niečo trepať v štýle, že keď odchádzam z domu aspoň by som tú hudbu mohol vypnúť. Ja sa len pousmejem. „Viete, vy máte furt nejaký problém, no odhliadnuc že teraz nemám pustenú hudbu, keby ste mi nehúlili pred dverami, tak nepočujete ani prt.“ Načo sa rozohnila a skončilo to tým že mi ide ukázať ako to reve. Tak fajn, hoci som ju ubezpečil o tom že hudbu púšťa Rasťo, čo sa mi snažila odargumentovať, že Rasťo je v base. No a na moje neveľké prekvapenie naozaj hudba išla z jeho bytu, na čo som zatreskol dvere domovníčke pred nosom a nekomentoval.

Tak a toto sú moji susedia, a väčšinou ich mám nesmierne rád.

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu