Keď už cítiš, že si na dne a nič dobré pred tebou dušu samá rana zdobí smútok, bolesť za sebou Keď už nemáš nádej žiadnu nič čo by ťa bavilo skoro slnko zapadá ti a neskoro vyjde von Spomeň si, že som tu ja, Ten ktorý ťa miluje pozná každú cestu tvoju prosbu tvoju počuje Keď sa na mňa obrátiš ja s radosťou ti pomôžem aby si ma chválil, slávil pred všetkými, toto chcem život tvoj je zrazu iný plný drobných zázrakov vidíš veci inak skryté: všade plno žobrákov Mám ja radosť, keď ich prijímaš s otvoreným náručím Zmeniť svet aj ten ich ja chcem ako ich však poučím? Ľud je iný ako býval. povrchný a neverný Keby vždy on počúval ma nebol by tak zákerný Buď im vzorom, ukazuj im čo som pre nich stvoril už Odmena ti bude daná len mi vždycky verne slúž Báseň 0 1 0 0 0 Komentuj