,,Nestaraj sa do môjho života." ,,Ok."

Moje detstvo bolo smutné. 

Mama s otcom nežili spolu, otec odmietal platiť, pil, fajčil, stávkoval, sexuálne ma obťažoval, všetko to, čo som tu už kedysi písala. 

Mama to mala ťažké. Starať sa o tri deti sama nebolo jednoduché a po pôrode mojej maličkej sestry si nevedela nájsť prácu, začala upratovať a ja som musela tiež, od jedenástich. Čiže z detstva som nemala nič, ale prežili sme to. 

Dlho som si myslela, že moja mama ku mne nebola najlepšia kvôli peniazom. Že bola neustále pod stresom, tak jednoducho nevedela byť milá. 

Lenže teraz, keď sme materiálne zabezpečení výborne, zisťujem, že to až tak o peniazoch nebolo. Je viac v pohode, viac sa o seba stará, našla si priateľa, stretáva sa s kamoškami a všetky tie veci, ktoré matky bežne robia.

Zmenil sa aj jej vzťah ku mne, ale nie tak, ako som myslela, že sa zmení. 

Podelím sa s tebou, birdz o to, čo ma momentálne trápi. 

Ako som sa zmienila vyššie, otca akého by malo mať každé dieťa som nemala nikdy.Preto si skús predstaviť moju radosť, keď si mama našla priateľa. Je z Bratislavy, čiže odtiaľto dosť ďaleko, ale aj tak. Mama sa každ deň smeje do telefónu, má lepšiu náladu a stará sa o svoj zovňajšok ako každá zamilovaná žena.

Pavol, volajme ho tu týmto menom, sa zaujíma aj o jej deti. Moja malá sestra dostane plyšáka, hru, veľa vecí, pomerne často. Brat zas hry na steame, rôzne iné hry, časti do PC a podobné hlúposti v ktorých sa nevyznám. Mňa darčeky nejak obchádzajú, ale to mi nevadí, nikdy mi nejak moc nechýbali a zvyčajne človek, čo mi chce spraviť radosť a nepozná ma, kúpi niečo, čo sa mi nepáči. Čiže to neriešim a nejak si nelámem hlavu prečo oni hej a ja nie. 

Mama sa s Pavlom stretáva prvýkrát, prenajmú si na pár dní chatu. Mama berie aj sestru a ona sa teší, Pavla má totiž moc rada, aj kvôli darčekom, ale myslím, že najmä kvôli tomu, že jej nahrádza otca. 

Všetci sa tešíme, všetci sme šťastní, až raz, pár dní po konci ich výletu, som so sestrou von a rozprávame sa o mame a Pavlovi. A ona, keďže je ešte dieťa, si moc servítku pred ústa nedáva a vypadne z nej, že má zákaz pred ním hovoriť o biologickom otcovi - čo ešte chápem, a...O mne. 

A v tom mi to docvaklo. Žiadne darčeky, žiadne blahoželanie k narodeninám a meninám, žiadne pozdravy, žiadne telefonáty, žiadne nič. Ani zmienka o mne. Moja vlastná matka ma zatajila pred jej novým priateľom, ktorý sa zdá ako super chlap,výborná náhrada za otca, ktorého som nemala. 

O niekoľko dní na to som toto oznamovala psychologičke a cítila som sa, akoby ma niekto bodol do chrbta po každom slove, ktoré som v súvislosti s touto témou povedala. Čakala som, že budem revať, ale nie. Namiesto toho som sa strašne, možno až šialene, smiala. 

O to viac ma to však bolí. 

Moja mama práve teraz trávi svoj týždeň dovolenky s Pavlom a malou sestrou. Išli na miesta, na ktoré som hovorila že chcem ísť ja a zažívajú skvelé časy, prídu opálené, oddýchnuté, šťastné. Mňa mama na dovolenku nevzala nikdy. 

Deň pred ich odchodom sme sa pohádali, ja som mame vykrikovala do očí, že ako to mohla spraviť. Nevedela odpovedať, povedala mi na to len jednu, veľmi ráznu vetu:

,,Nestaraj sa mi do môjho života.",,Ok. Užite si to."

Je milión vecí, ktoré sa mi bijú v hlave, ktoré som mala chuť jej vykričať. Ale všetko sa vmestilo do toho OK. 

Prepáč birdz, za to, že je tento blog negatívny. Veľmi by som si priala mať teraz chuť napísať niečo inšpiratívne a pozitvne, čo by ti urobila krajší deň. A cítim sa mizerne za to, že namiesto toho tu nariekam a ľutujem sa. 

Ale proste...Som sa musela vypísať. 

 Blog

0 0 19 0 0

Komentuj

19 komentov k blogu