AKO SOM PREŽIL MATURITNÝ ROČNÍK - Ľudia sa proste menia - časť štvrtá

19.9.2010
16:29

Tak som sa bol teda tento piatok odfotiť na ten vodičák. Mal som trošku sklz, lebo som to chcel vybaviť cez veľkú prestávku, nakoľko v piatky robia len do obedu - čiže za pol hodinu. Predo mnou traja ľudia, ďalší dvaja prichádzajú. Mal som ale štastie, dotyčná pani vraj totiž mala v piatok službu sama, a tak povedala že nás ešte zoberie.
Medzi časom som už bol na rade a dnu bol jeden pán čo prišiel predo mnou.
-Mladý pán, vy ste sem načo prišli?
-Chcel by som si vodičský preukaz vybaviť.
-Prvý.
-Áno, prvý.
-No tak poďte.
Vošiel som teda dnu.
-Kolky a občiansky vás poprosím.
Vytiahol som teda doklady, a pozrel ešte na svoj starý 3 ročný občiansky zaliaty v tom plastovom obale. Krása - nehovorím o fotke na ňom, ale dizajne starých slovenských preukazov.
-No mladý muž, žiadosť vám vypíšem, ale ak si nevybavíte nový občiansky, tak vám vodičák vydať nemôžem. Rapídne ste sa zmenili, veď na tejto fotke už nieste vy!
Pán čo tam vošiel predo mnou tam ešte stále sedel a povedal
- Deti sa veľmi rýchlo menia, aj povahou aj fyzicky, kým sú ešte mladý.
Mali pravdu. Vlasy mi podrástli, aj keď jebáky som na ksichte aj tak mal, veď som nejaký adolescent pubertálny . Na svet sa už ale nehľadím tými zasnenými očami ako keď som mal pätnásť. Hlavou mi zase začala behať pesnička - tentokrát od Arakainu. Stárnem, každej stejne a každej inak stárnem. Prepadla ma strašná nostalgia, v tú chvíľu som sa chcel vrátiť späť na základnu. Mať znovu pätnásť, odhaľovať nové chute života, mať slobodu a hlavne zmeniť pár vecí, ktoré by som s odstupom času spravil ináč. Čas sa ale vrátiť nedá. Mám taký pocit, že život mi začal priveľmi rýchlo utekať a ja si ho nestíham užívať - a ako keby to nestačilo, teraz si budem ešte musieť zvykať na nový, škaredý euroobčiansky.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu