Kedysi dávnejšie som písal blog o tom, či vieme chápať umenie. Teraz mi skôr vŕta hlavou, či vieme vôbec vnímať krásu. Mám taký pocit, že nie - človek je totiž zaplavený informáciami, kvantom informácií a sám ich nedokáže a nevie poriadne spracovať. Dôvod je podľa mňa jediný - využívame viac ľavú hemisféru, ktorá sa drží logiky, mechanického spracovania, následnosti slov za sebou. Na jednej stránke je výborná prednáška o tom, ako nás práve vzdelávanie núti potláčať funkcie pravej hemisféry (kreativita, pocity). tu je link ( » www.ted.com/talks/ken_robin... ) pre tých, ktorý nerozumejú anglicky, sú tam aj titulky, ktoré si môžete nastaviť pod kolonkou "subtitles". Mnohý si to možno neuvedomujú, ale ja som si to začal, keď som bol nedávno fotiť východ slnka. Na celej doline bola krásna inverzia, slnko pomaly vykúkalo spoza horizontu a ja som pozoroval ako hádže na okolité pahorky tieň a ako sa postupne mení. Rozprávam o tom pekne však?
Ale kde je emócia? Kde som nechal to, ako to na mňa pôsobilo? Prachsprosto som len opísal udalosť ktorá sa predo mnou odohrala a ktorú som mohol kľudne vidieť niekde na fotke a nemusel sa kvôli tomu štverať o štvrtej ráno na kopec. Niekde som čítal, že praveký človek mal oveľa viac vyvinutú pravú hemisféru mozgu ako my - pretože všetko čo sa naučil, bolo vykonávané metódou pokus/omyl. Prišiel k ohňu- cítil teplo, chytil sa ho - cítil bolesť a tak oveľa viac zapájal k jednotlivým zážitkom svoju pocitovú časť.
Prečo to teda píšem? Nuž, uvedomil som si, že sa pre mňa stáva krása mechanickou samozrejmosťou a prestávam k nej pociťovať vzťah - emóciu. Ťažko sa to pripúšťa, ale... nechcem aby sa zo mňa niekedy v budúcnosti stal ľadový balvan. A nechcem ani, aby ste tak skončili VY! Skúste sa teda dnes večer zahľadieť na spln - dnes má totiž údajne byť najkrajším mesiac za niekoľko desiatok rokov a spojte si tento zážitok s nejakou emóciou, nechajte sa ním hypnotizovať a zapojte aj pravú hemisféru, nenechajte ju len tak napospas, nezamestnanú. Ak sa na to dneska dáte, prosím... dajte mi vedieť, ako Vám to dopadlo - do komentu do TSky ak sa hanbíte verejne- či ste nad tým rozmýšľali a či ste cítili nejaký iný pocit, ako keď sa bežne pozriete do nebies na veľký okrúhly vesmírny objekt, aký pocit a jednoducho, či nastala nejaká zmena. Veľká vďaka
Úvaha
Komentuj
9 komentov k blogu
2
*veta začínajúca Okrem toho vyzerá nedokončená, ako to tak po sebe čítam pôvodne som chcela povedať, že okrem toho fascinujúceho pocitu som teda cítila len ten smútok.
3
@overexcitedgirl to je ono praveze, kludne to moze byt aj smutok... to si nemusela prerusit, ale fajn ze si si aj predstavila kadeco aj to je o pravej hemisfere
4
zaujímavé, poslednou dobou nad týmto premýšľam a vidím že nie sama ...že tým ľuďom okolo je jedno prostredia, prírody (samozrejme nehádžem všetkých do jedného vreca, niekoľko sa ich určite nájde) a len sa plašia za robotou...
ten talk som videla dávnejšie a neuveriteľne ma fascinuje aj teraz, Robinson to veľmi krásne povedal, ako spomenul citát Picassa, že všetky deti sa rodia umelcami, problémom je ostať nimi keď vyrastieme.
veru tak.
ten talk som videla dávnejšie a neuveriteľne ma fascinuje aj teraz, Robinson to veľmi krásne povedal, ako spomenul citát Picassa, že všetky deti sa rodia umelcami, problémom je ostať nimi keď vyrastieme.
veru tak.
5
@Spactatus tak som rád, že si to prečítalo aspoň pár ľudí a že sa nad tým aspoň niekto zamyslel a nepísal som to do vetra asi si/ste (nakoľko "hrá sa, že má nula rokov", neviem či tykať či vykať) tiež hlbavý typ človeka. Som rád že ľudia poznajú ted talks, lebo sú tam skutočne výborné prednášky niekedy - len vravím, aj tam treba selektovať lebo sme zaplavený informáciami... Každopádne človek, čo počúva klasiku, sleduje vedecké prednášky a ma rád impresionizmus by problém s chápaním krásy nemal mať
6
@motorbreath tu si všetci tykáme, mimo to ani 18tku nemám ale zas krása je relatívna, záleží od človeka, aký je sčítaný/vzdelaný/v akom je prostredí, veľa faktorov spôsobuje rozdiel medzi Miley Cyrus a Valentinou Lisitsou, pričom sa vždy nájdu prívrženci jedného alebo druhého (s rovnakou hĺbkou chápania "svojej" hudby - čo je inak fakt, ktorý si pripustíš len ak sa na vec pozrieš tak objektívne až ti bude jedno) ale som rada, že tu sú stále ľudia ktorí chápu to čo ja
7
@Spactatus a joo tak to hej to mozem potom slecna bude asi konzervatoristka? no ono to je prave ten problem, niekomu sa paci strasny gyc... potom to je otazka vkusu no, nie krasy... vidis nabuduce napisem rozpravu o vkuse a zachvilu budem moct spravit cely esteticky zbornik podla mojho nazoru
8
@motorbreath chcela som tam ísť hrozne moc ale zlákala ma francúzština pričom s konzervou máš istú pôdu len ako učiteľ (teda ešte s pedagogickým minimom), umelci majú zvyčajne ťažký život, narobia sa viac a neustále musia zdokonaľovať a vytvárať nové ale napíš rozpravu o vkuse keď sa ti bude chcieť, rada si prečítam
9
@spactatus... no to mas pravdu budem sa ja musiet predierat zivotom kua len ked... neviem si predstavit ze by som robil nieco
Napíš svoj komentár
Bohužiaľ väčšinou som cítila smútok, že na taký pekný mesiac musím pozerať z okna izby a sama.. Ale o to ti asi nešlo, tak som sa snažila aj o niečo pozitívne..
Bolo to veľmi fajn, len tak sedieť a pozerať (ten mesiac je naozaj krásny, ale čakala som ešte trošku väčší, lebo sa mi zdalo, že takýto som už videla ), nerozmýšľať nad problémami.. Ešte aj vietor tu tak jemne pofukuje, ako keby niečo šeptá :happy: Takže okrem toho, že som si pomyslela, aké je úžasné, že vidíme taký veľký mesiac, pretože on musí byť OBROVSKÝ, no jednoducho snažila som sa predstaviť si, ako by vyzerala zemeguľa + mesiac, keby sa na to pozerám akoby zvrchu.. a takisto je fascinujúce, že na druhej polke zemegule je tiež podobná ohnivá guľa, ale dáva omnoho omnoho viac svetla a ľudia sa tam náhlia do práce, možno vstávajú, možno už z práce a tu také ticho a pokoj
Dúfam, že som sa moc nerozpísala.
A keby nešla suseda na bicykli a nechcela som, aby sa zľakla postavy v okne, tak by som tam sedela ešte teraz.