.. a upadla ti nálada, jak listy zvyknú v jeseni
a ťarcha tvoju dušu zajala, a tažkosťami ju bremení.
a ty chceš týchto pút sa vzdať
a zas raz svoju voľnosť mať.
a vieš, že ani tá jeseň už nie je to, čo bývala
a si sa z jej farebnosti spíjala..
a teraz? nudná ti príde táto farebnosť.
a kričíš, že už máš toho dosť.
a skaly šedé sú a lístie už nehýri farbami
a mračíš sa, keď po tváry pohladím ťa dlaňami
a dni plné sú tejto melanchólie jesene
a sny už prázdne sú a bezsenné
a svetlo nevýjde vždy na konci tunela
a zostal som tu sám, a bez teba...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár