- Peter? Peter, si to ty?
spýta sa a sleduje ako sa ležiaci pomaly zviecha. Pomedzi husté mastné vlasy sa začína črtať Petrova tvár.
- Čo je? Čo je... nie pán policajt, ten guľáš neni mój. To tu nechal dáky galgan.
- Ale upokoj sa, nie som policajt, to som ja...
Peter dvíha hlavu. Slavo stojí zarovno slnka a tak Peter stále nevie o koho sa jedná. Pretrie si preto oči a oslepený prehodí pomedzi zuby
- Tak si sadni, či čo...
Slávo si neprisadá a pýta sa.
- Čo tu robíš?
- Tak si neprisadni, veď mne je to jedno...
Slávo si teda sadne na lavičku vedľa Petra a on konečne zaostrí.
- Kúúrva, Slávo!
Hodí sa mu okolo krku keď zistí o koho sa vlastne jedná
- No už mi povieš, čo tu robíš?
- čo by som, spím...
- Ale prečo tu?
- Jáááj Slavomírko môj zlatý, ty nič nevieš, ja nič nemám.
- No ty si sa zase doriadil. Vie o tom Vlada?
- Vlada? Tsssss... ani tú už nemám, rozvádzam sa!
Slávo zostáva v šoku, uchopí kamaráta za plece a priateľsky ho potľapká po ramene.
- Ale Peter, nemôžeš sa takto opúšťať, veď ona si to iste rozmyslí, nebude sa predsa rozvádzať keď ste len pár mesiacov spolu.
- Čo si má ona rozmýšľať? Ja som podal žiadosť! Keby sa nepotvrdilo, že to decko je moje, tak mi je ešte stále hoja hej!
- Tak ale teraz už úplne nechápem prečo si sa dal do pitia...
- Prečo, prečo? veď oslavujem. Však ona je úplne prepatá! Sloboda! Slobodienka!
Peter rozhadzuje rukami do nebies a pri slovách o slobode sa mu hlas trasie nadšením.
- Vieš ako som ti hovoril, že budú mať Arakaini koncert?
Slávo prikyvuje.
- Hej, ale... Snáď sa nechceš rozvádzať kvôli koncertu.
- Kvôli koncertu? Kamaríde, keby to bol jediný dôvod. Vybavil som si dovolenku v robote, polroka som sa tešil, pílil som jej s tým uši, že nech so mnou neráta v ten dátum. Deň pred akciou mi zahlásila, že sa musím postarať o malého, lebo ona ide k mame. Chľast vybavený, kamaráti pripravení, v robote klíďo piďo a ona mi to takto dohnojí.
- Nuž, už si otec, musíš sa správať zodpovedne.
- Čerta starého musím. Ona je matka! Ja to decko nenakojím! Ona si odíde, dá mi ho do náručia a staraj sa. Však som to držal v rukách prvý krát... Tak som ho položil na zem nech sa hrá a zavolal som Andrejovi, aby som mal aspoň zvukový zážitok z gauča. Andrej zdvihol, jasná páka... Lenže kým som ja robil s vlasmi ventilátor na Amadeusa, ten môj prototyp z jednej preflámovanej noci zjedol lego.
Slavomírovi sa roztvoria od prekvapenia oči.
- Fúúúha, čo si s ním potom spravil?
- No aj keď vééľmi nerád, koncert som musel vypnúť a volal som doktorovi. Ten mi povedal, že mu mám dať trochu preháňadla, že to pôjde vonku samo. Lenže kto mal vedieť, že trochu je za lyžičku? Ja keď som povedal Vladene, že sa idem trochu zabaviť, vždy ma niesli domov kamaráti, čo som nevedel stáť na nohách, tak som mu to namiešal jedna k jednej do Sunáru. Prvú hodinu sa nič nedialo, ešte som mu aj spieval od Madeja, že potlač bobi lebo, chcem naspäť to lego. Ale potom... Niagara to je nič - to bol taký prúd kamaríde. Normálne som sa čudoval, kde sa to v tej malej riťke berie. No našťastie to lego vyprdol, ale dosť na tom, že ochliapal celú kúpeľňu.
Slávo načúval s úžasom v tvári celú dramatickú situáciu. Nevedel, či si z neho robí kamarát srandu, alebo je život naozaj plný tými najneočakávanejšími situáciami.
- Ale hlavne, že to zo seba dostal von, no nie? Je v poriadku? Či si s ním ešte niekde išiel?
- ááále nič mu neni, ten má tvrdý korienok po tatovi. Len ak bude mať rozum po mamke tak amen tma!
- Veď Vladena je v pohode nie?
- To s ňou nebývaš. Teda vlastne… už ani ja.
Zasmeje sa Peter s nadšením a pokračuje v radostnom vykladaní situácie priateľovi.
- ale pochybujem, že by ju môj odchod dal do poriadku. Vieš, prišla aj so svokrou akurát vtedy, keď som ten svinčík po malom upratoval. Keď odchádzala znelo to tak, že tam bude u nej kvasiť týždeň a ona sa za dve hodiny vrátila. Z koncertu nič, decko dosrané, kúpeľňa zajebaná a ako som to tam drhol špachtličkou zo steny, oni dve vrazia dnu. Vlada bola ticho, ale tá jej máti do mňa takú paľbu spustila, že aký som nezodpovedný, a že toto si moja dcéra nezaslúžila a čoho sa to dožila a že ju o všetku radosť oberiem, že sa neviem ani o seba postarať nie to ešte o druhých.
Slávo len pokrútil hlavou, nemohol sa pozerať na svojho spustošeného kamaráta, vyfackovaného osudom. Ponoril sa do myšlienok a predstavoval si ako by sa zachoval asi on.
- Máš to ťažké no, ale aj tak si myslím, že to nie je dobrý dôvod aby si sa takto spustil. Alebo to má ešte nejaké pokračovanie?
- Snáď si si nemyslel, že to je celý príbeh?
- Ale aj hej, no poď… Prekvap ma…
- Veď ma poznáš, vieš aký som, pičovať si do svojho života nenechám, tak som tej strige ukázal športovým gestom, čo si o tých jej drístoch myslím. Tá sa nasrala.
- Peter, to snáď nemyslíš vážne… Ty si vyfakoval svokru?
To už Slávo nevydržal a na tomto sa jednoducho musel zasmiať.
- Hej, a čudujem sa sám sebe, že som to nespravil už dávno. Mal by si to vyskúšať, hlavne ak máš takú svokru ako ja. To je neskutočný pocit!
- Nie nie, ja som so svojou svokrou v pohode.
- No ako myslíš
- Pokračuj radšej, čo sa udialo potom?
Súri Slavomír Petra s nadšením. Príbeh ho tak zaujal, že už mal nutkanie vybrať si pero a začať si to zapisovať. Žmolil v ruke pero a rozmýšľal, čo urobí.
- Čo? Jáj… no bežala za mnou a kričala, citujem “Poď sem, nech ti tresnem po tej sprostani!” Myslela asi hlavu, to som sa ale nedozvedel.
- Ako to?
- Šak som ti hovoril, že som upratoval kúpeľňu, na stenách tie hovná síce zaschli, ale na kachličkách im to trvá trošku dlhšie a tak sa na tom šmykla a zlomila si nohu. Kňučala tam od bolesti. Nie som bezcitná sviňa. Nechcel som ju nechať tak, ale vedel som, že ak túto situáciu do ktorej sa dostala nevyužijem vo svoj prospech tak som nahratý. Tak som je povedal, vezmem ťa do nemocnice, ale potom mi daj pokoj svätý. No a ako som ju zaviezol, tak som sa doma ani neukázal. Som vedel, že bude iste doma peklo a tak si zvykám, tuto na lavičku, lebo tá moja stará ma pri rozvode isto o všetko ošklbe. Možno ani nie tak Vlada, ako jej mater. To vieš, snaživí blbci...
- Ale neboj sa, pomôžem ti ak budeš chcieť.
Ponúkol sa Slávo a pero v ruke žmolil ešte s väčším entuziazmom ako predtým.
* * *
Pár dní na to, ako prebehol rozhovor medzi Petrom a Slavomírom vypochoduje Peter z budovy okresného súdu a skleslo kráča po ulici. V ruke drží bielu obálku. Už je rozhodnuté. Kope napred seba malý kamienok a kde tu hlasno povzdychne. Keď kráča okolo elektra, nazrie so smútkom do výkladu.
- Ach, môj zlatý 32´´ televízor… budeš mi chýbať zlato...
Peter sa zapozerá do obrazovky a vidí, ako mu v tej televízie plynie pred očami príbeh, ktorý rozprával Slávovi. Neváhal ani sekundu a rozbehol sa rovno k jeho domu.
- Ding dong
Ozval sa zvonec, a dvere otvoril ešte ospalý Slávo. Premeral si pohľadom namosúreného Petra
- A jéje… tak už to vyšlo?
- Čo do psej riti malo tamto to byť?!
- Takže to bolo boží?
- SLAVO! Zhovädil si ma pred televíziou!
- Len sa upokoj, súd už bol?
- Seriem ti na súd!!
- Súd už bol?
- ja hovorím o tej telke!
- Bol už súd? Súd? Súúúúd?
- Hej, prehral som…
- Bohovsky načasované!
Peter stál ako obarený a nechápal, čo sa mu jeho vždy zodpovedný priateľ, ktorý sa zdal byť vždy pri zmysloch snaží natlačiť do hlavy. Neovládol sa jednu mu vrazil.
- Ty chuj! Znemožnil si ma pred celým národom a ešte sa aj tešíš z mojej prehry?
Slávo si pridŕžal rozbitý nos a druhou rukou sa snažil zastaviť rozhnevaného Petra pred ďalšími útokmi.
- Prestaň prestaň! Peter upokoj sa… To, že ťa Vlada ošklbala je tvoj nový začiatok. Chcel si aby som ti pomohol, nie? To, čo si videl je pilot k seriálu. Ak bude mať úspech, a ak sa uchytí môžu z toho kvapnúť celkom slušné prachy. Právne je to čisté, nepoužil som žiadne mená a takáto situácia sa predsa môže stať hocikomu, Vlada ani tvoja svokra…
- Bývalá svokra! Nech je jej sádra na nohe ľahká!
- Bývalá svokra nebude mať na teba nič, ale dostať to na obrazovky bolo ťažké tak čo keby sme šli 90% pre teba, 10 pre mňa….
Peter nechápal, ešte pred pár dňami bol skalopevne presvedčený, že jeho pohodlný gauč a 32´´ televízor vystrieda tvrdá lavička v parku a obraz z výkladu. Slavomír mu dal znovu nádej.
- Beriem!
Odvetil Peter a spolu vošli do Slávovho domu osláviť ich výhru.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár