*poznámka na úvod. Pod fotku prikladám aj odkaz, kde si môžete prezrieť foto v plnom rozlíšení, zväčšit a priblížiť obrázok... lebo tu sa tie obrázky prispôsobujú strane, čiže na nejaké detaily by ste sa pozriet nemohli.*
Raz som tu niečo písal o tom, ako zabúdame na čo máme pravú hemisféru. Rozhodol som sa, že budem každý týždeň - alebo zo začiatku aspoň každý mesiac, obohacovať blogy o môj najaktuálnejšie najväčší zážitok z toho konkrétneho mesiaca. Je koniec novembra a ja teda robím v hlave resumé. Rozmýšľam, čo bolo také obohacujúce, čo mi dalo nový rozmer, iný pohľad - a keď som pri tom pohľade, tak pri ňom aj zostanem. Nuž jednu sobotu som spal, ako vždy cez víkend, tvrdým spánkom a nechcel som vnímať okolie, kým sa nevyspím do ružova z celého týždňa ponocovania - hold študentský život je ťažký, všakže? Prebrala ma mamka: "Vstávaj, otec ide na ten vyhliadkový let, nemá to kto pofotiť." No, samozrejme sa mi z postele nechcelo, ale pri pomyslení na to, že by to mohli byť pekné zábery som sa pozviechal a z postele nakoniec vstal. Tatko totiž túto púť vyhliadkovým lietadlom dostal k sviatku, moc nadšený nebol - predsa len to mal byť jeho prvý let, tak sa trochu bál. Keď už tu teda nie som inkognito, asi už je zbytočné zatajovať z kade som Nuž vybrali sme sa teda z Hriňovej na očovské letisko. Hneď z príchodu nás vítala tabuľa TU STRÁŽI JOŽO!
Trochu som sa zasmial, keď som videl, ako jožo v skutočnosti vyzerá, pretože to bol malinký mierumilovný orech, ktorý by som povedal, že už mal čosi odžité. Presunuli sme sa teda od joža k najbližšiemu človeku s vysielačkou.
"Dobrý deň, my sme.."
"Vy máte ten let pre tri osoby? Prepáčte prosím alebo budete musieť chvíľu počkať, tí pred vami mali trochu meškanie, tak akurát sú na ceste späť."
Výborne, takto to má fungovať. Vedeli o nás, lietadlo je na ceste, žiadna panika alebo histerická neurotická sekretárka - solídne jednanie je len a len plus. Jediný problém, za ktorý ale bohužial nemohli, bolo počasie. Deň predtým totiž pršalo a tak lietadlá s rozbiehaním na jednom, či dvoch kolesách mali ťažší rozjazd - ba dokonca im bolo treba niekedy trošku pomôcť.
No... naše lietadlo pristálo, posádka vystúpila my sme sa mohli "naládovať" do vnútra.
"Pri koľkých kilometroch sa to lietadlo zdvihne?"
"120 km/h"
Opýtal sa zvedavú otázku nášho "šoféra" otcov kamarát.
"kua... tak to ako na dialnici.."
viac som už nepočul... mal som na ušiach nasadené sluchadlá v ktorých sa hlasno ozývali inštrukcie pre pilota. Keďže pre mňa to nebol prvý let, vedel som do čoho idem, avšak musím poznamenať mýlil som sa. V skutočnosti to nie je také, ako keď človek letí cestovným lietadlom. Skôr mi rozbiehanie vyhliadkového lietadlo skutočne pripomínalo jazdu autom. V priebehu ôsmych sekúnd sa kolieska lietadla pomaly odlepili od zeme. žiadne zatlačenie do sedadla som však nepocítil, len príjemné stúpanie do výšin s hučaním vrtule. Otočili sme sa okolo letiska a namierili na cieľ našej destinácie - Podpoľanie.
Kedysi Detva aj Hriňová patrili pod Vígľašké panstvo. S pádom monarchie ale začala upadať aj táto stavba. Upadať je až veľmi slabé slovo. Chátrala a pomaly práchnivela. S rozpadajúcim a zvetrávajúcim kamením odchádzalo aj kus histórie. Nemyslím si, že ešte niekto dúfal v renováciu tohto "majestátu", no aj napriek tomu sa našiel, síce zahraničný, investor, ktorý sa dal na opravu tejto budovy. Z hora skutočne vyzerá uplne ináč ako od spodu a som rád, že aj keď teraz slúži táto budova k súkromným účelom zisku, je zachovaná a renovovaná.
V diaľke už vidíme ďalší kolos, ktorý predznamenáva blíženie sa k Detve. Áno správne - sú to tunajšie strojárne.
S postupným približovaním, ku konkrétnym budovám sa mi začali vynárať spomienky. Jéé tamto je zimný štadión! Spomenul som si na to ako sme spolu zo spolužiakmi chodievali na zápasy. Ako sme si vždy boli pred zápasom kúpiť "poživeň", ako sme to potajomky pili v kúte, ako nás nahánali psy, lebo sme podgurážený behali po letnom štadióne. Spomienky a nostalgia je silná vec!
Nad Detvou sme mali prvé krúženie, pilot prudko otočil lietadlo aby sme detailnejšie videli mesto. Zrazu som picítil ako do mojho sedadla niečo vrazilo. Bola to otcova ruka.
"kurva, šak ten nás tu zahluší." Myslím, že to počul aj pilot. Napovedal to jeho úškrn. Pozrel som sa dozadu na prestrašené tváre tých dvoch. Odľahlo im keď sa lietadlo dalo znovu do normálnej polohy a pochopili, že pilot to má pod kontrolou. Vynárali sa mi však ďalšie spomienky, každodenná cesta k autobusovej zastávke. 4 roky na gymnáziu - o ktorom som kedy tedy aj písal v blogoch Niektorí si možno pamätáte - ostatní, smola, ale musel som to preriediť. Nedalo sa to čítať. Tam z hora všeko vyzeralo malé a uhladené. Parkoviská, kde autá stáli v radoch, paneláky, ktoré mali svoje miesto a odlišovali sa snáď len farbou. Renovovaný dom kultúry a námestie, či terasa pri sironi to všetko mi pripomínalo krásne prežité štyri roky. Áno, vtedy som na to nadával, ale tam hore - to bolo niečo krásne!
So starou Detvou ale veľa spomienok nemám. Ale odfotil som aj tú. Je tam vidieť kostol, námestie, cintorín, Laštek, prvú základnú školu a ešte jednu vychytávku, za čo sme si vždy ako Hriňovčania z detvancov robili v škole srandu - družstvo v strede mesta miesto námestia žiadne mesto nemá takú infraštruktúru ako Detva. Triedna nám dokonca vravievala, že študenti geografie sa chodia pozerať, ako skladanie miesta nemá vyzerať. Ale ako Tim Burton hovorí - one people craziness is another person´s reality a tak to má byť!
Letíme ponad Kriváň a Korytárky.
Jedna z ďalších kolosálnych stavieb. Vyskytlo sa Vám niekedy v ruke hriňovské maslo? alebo hriňovská tehla? Áno, tak z tadeto pochádza. Táto stavba je hriňovská mliekareň a predznamenáva, že sa dostávame do finálnej destinácie a to do nášho mesta.
pahorky hôr a kopcov a v nich malé mesto obklopené roľami a terasovitými poliami. To je môj domov. Spomenul som si na jednu pieseň. Bola aj na youtube, aj som ju chcel zverejniť, ale neviem ju nájsť. Bola to taká óda na moje mesto. ľudová pieseň, ktorá presne vystihuje moje pocity. Rozkvitnuté lúky pod vysokým nebom, úzke pásy polí voňajúce chlebom. Autor textu je náš básnik - pán Matúš Báťka. Ej veru, vie vystihnúť krásu Podpoľania. Niekedy je až tažko popísať slovami, čo človek prežíva keď je tam hore a pozerá sa na kus toho kraja v ktorom žije. Áno bolo to krásne! Skvelé, úžasné! Ale je to ako taka pavučina, alebo skôr ako ženské zmýšľanie keď naraz doľahne všetko a so všetkým a s každou budovodou, miestom, kútom máte nejakú spomienku... kblko nití emócií. a to by boli zase litánie... aj tak si nenmyslím, že to niekto dočítal až sem - a tak sem dám ešte pár obrázkov môjho mesta.
taký mestský celock.
opäť celok - v ľavom dolnom rohu motokrosova dráha, nad tým Hriňovské strojárne, závod a moja obľúbená krčma. V pozadí vidno malú priehradu, cintorín. V strede mesta kostol a námestie, a v pravom rohu centrum kultúry a mestský úrad.
Niektorí vravia, že náš cintorín vyzerá ako ryba. Posúdťe sami
terasovité polia a role po bokoch a v strede futbalový štadión, schátrané kúpalisko, kurty a sídlisko murínka.
rozporuplné miesto - Motokorosvá dráha priamo pri centre relaxácie v chatárskej oblasti. Často bývajú kvôli tomu boje
Malá priehrada, miesto kde som chodieval na ryby
Veľká priehrada a zároveň zásobáreň pitnej vody, pre široké okolie.
Nuž, čo dodať na záver. Obleteli sme ešte Podpolianske lazy pri spiatočnej ceste smerom na Očovú. Videli sme veľa miest, kde ešte stále funguje niekoľkokilometrová priepasť od najbližšieho suseda. A zamýšľal som sa ako to muselo vyzerať kedysi, keď neboli autá. žiť v splynutí s prírodou, bez susedov, bez obchodu, bez pomoci, len s kúskom políčka.
Oblietame Zolnú a pomaly klesáme smerom k letisku. Pristátie tiež nebolo zlé a pripomínalo jazdu autom. Vystúpili sme, rozlúčili sa s pilotom a pomaly sme sa odobrali späť domov, teraz už v bežnej perspektíve a opäť bolo všetko veľké a s minimálnym rozhľadom. Aj keď otec zo začiatku ani nechcel ísť, po tejto skúsenosti bol nadšený a povedal, že odporučiť aj ostatným ako darček - že je to dobre takto raz to vidieť z hora Takže ak uvažujete nad nejakým darčekom pre blízkych, stojí to za zmienku pouvažovať aj nad niečím takýmto!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
Napíš svoj komentár
a takto vyzerá hriňovská priehrada!
memories