už to jasne cítiť.
Aj keď slnko cerí zuby
a ja sa ešte škerím.
Už cítim bolestnú príchuť
a slizké dotyky pazúrov
dobíjajúce sa
cez moju škrupinku šťastia.
Čítam svoje riadky
o krásnom živote
zo včera
predvčera
predmesiacov.
Prezerám šťastné fotky,
usmievam sa zo spomienok
tvorím plány na ďalšie,
no potom...
počujem vetu
soliacu staré rany
a ďalšiu.
A tak potláčam tekutú soľ,
vravím si, že to prehrmí
a bude dobre. bude musieť.
No do kúta mojej duše
sa pomaly vkráda
starý známy
strach
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
2
@sechs tak nejak...som to vtedy cítila (teda ešte aj). Ale vďaka za konštruktívnu kritiku (pokojne v nej pokračuj) :-S
Napíš svoj komentár
Ale to sú len také moje pletky. Čuším už, i tak sa mi páči!