Celý život sa len naháňame, ponáhľame, nemáme čas, tlačia nás termíny, záväzky a povinnosti. Chodíme do školy, do práce, stretávame sa s ľuďmi častokrát len preto, že nemáme na výber alebo sa to patrí, snažíme sa využiť svoj drahocenný čas čo najrozumnejšie... Ale prečo vlastne? Pretože chceme? Alebo preto, že jednoducho musíme?
Viem, bude to kombinácia oboch, no napriek tomu sa nemôžem zbaviť pocitu, že čas je skutočne príliš drahý na to, aby sme ho využívali tak naplno, že jedného dňa sa zobudíme na smrteľnej posteli a vlastne ani nebudeme vedieť, či sme v živote boli šťastní. Možno preto, že sme na niečo ako šťastie vôbec nemali čas...
Ako často si doprajete chvíľku len a len pre seba? Kedy ste si naposledy ráno vypili kávu pri stole a vychutnávali ste si každý dúšok? Kedy ste si naposledy pustili svoju obľúbenú skladbu, zavreli ste oči a precítili ste každý jej detail? Kedy ste naposledy boli len tak zvalení niekde na lúke, nechali ste si slnečnými lúčmi pohládzať pokožku a nemuseli ste myslieť na to, čo bude o dve hodiny, večer alebo zajtra? Kedy ste naposledy cítili niečo ako pocit náhleho spontánneho šťastia jednoducho len tak bez príčiny a preto, že radi žijete a baví vás to?
Milujem ten pocit, keď si uvedomím, že som za posledných niekoľko hodín dokázala nemyslieť na všetko zlé, čo mi behá hlavou a na všetko, čo ma trápi... A viete prečo? Jednoducho preto, že v danom okamihu bolo šťastie silnejšie ako ktorákoľvek iná emócia... O to krajšie to je, keď sa to stane vo chvíli, keď sa v princípe nedeje nič nezvyčajné... Napríklad naposledy sa mi to stalo, keď som v noci ležala u kamaráta na záhradnej hojdačke, fajčila som, hviezdy nadomnou sa chvíľami ponárali do dymového oblaku a cez otvorené dvere ku mne doliehali tóny Rock N Rollu od Led Zeppelin... v tej chvíli som sa zrazu len tak usmiala a mala som chvíľu pocit absolútne euforického šťastia... proste len tak, lebo sa mi chcelo
Smutné je len to, že tieto momenty prichádzajú málokedy a odchádzajú tak rýchlo, že si ani nestihnete uvedomiť ako sa to stalo a už ste zasa naspať vo svojom bežnom dennom stereotype, ktorý vás možno občas aj robí šťastnými, len máte málo času na to, aby ste si to všimli...
Ale viete čo? Nech sa deje čokoľvek a máte pocit, že nemáte dôvod byť šťasní, tak sa skúste zamyslieť nad nejakou životnou istotou, ktorú máte a zaručuje vám aspoň kúsok pokoja a spokojnosti...
Ja mám tieto istoty až dve... nech sa deje, čo sa deje, viem, že ma to nemôže dostať na kolená a zbúrať všetky nádeje na to, že existuje nejaké šťastie, pretože...
I´M GONNA LIVE TILL I DIE
... a to je príliš neurčitý časový úsek na to, aby som ho strávila len chvíľami, ktoré ma nenapĺňajú
A tá druhá?
Camelky chutia stále tak isto...
...už len to vedomie ma robí šťastnejšou
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
pilulka
26. 5.mája 2011 22:46
...dnes
4
@mrcionka Toto je obsahovo daleko najlepsi blog, aky som tu kedy cital - z jedineho dovodu: absolutne presne opisuje ten druh pocitu, na ktorom som zavisly a je mojim najvacsim potesenim. Toto poznanie vo mne nasledne dany pocit vzbudilo. Oplati sa pren ostat na zive co najdlhsie, aby ste mohli pisat taketo blogy. Co robia ludom radost!
5
@unteachable Ďakujem, ani nevieš ako veľa ten koment pre mňa znamená ten pocit, ktorý som ti dala si mi teraz vrátil späť
6
chcela by som aj ja tak.. ale teraz mám divné obdobie a síce mám čas na také že len tak sa zastaviť a na nič nemyslieť len si vychutnávať všetko okolo a svoje pocity, namiesto toho sa mi vlečie čas a len pozerám na hodinky kedy sa niečo udeje... som vtedy nervózna ani neviem prečo...
7
presne tak, nedokázala by som to tak super opísať a skompletizovať ale priznávam, že patrím presne do tej kategórie opísanej v prvej časti blogu...xy dátumov, lebo musím :/
8
dnes ráno som prežívala pocit absolútne euforického šťastia, a zároveň mi z toho bolo do plaču, pretože všetko končí, ale verím že príde ešte lepšie
9
štvrtý odsek!
Naučil som sa robiť to,vyhutnávať si každý dúšok,každý krok či každu minutu. Vyvalený na lúke,bezstarostne,šťastne. Vychutnávať si každý jediný detail oblúbenej skladby,a cítiť šťastie,a vravieť si že život je super!
A rád si naplánujem dni,keď si dám uplny oddych,nasadnem na bus a "utečiem" si niekam,a viem že nemám žiadne povinnosi,nemusím sa ponáhlať späť,robím si čo chcem,nikto na mňa netlačí,a nič nemusím
Naučil som sa robiť to,vyhutnávať si každý dúšok,každý krok či každu minutu. Vyvalený na lúke,bezstarostne,šťastne. Vychutnávať si každý jediný detail oblúbenej skladby,a cítiť šťastie,a vravieť si že život je super!
A rád si naplánujem dni,keď si dám uplny oddych,nasadnem na bus a "utečiem" si niekam,a viem že nemám žiadne povinnosi,nemusím sa ponáhlať späť,robím si čo chcem,nikto na mňa netlačí,a nič nemusím
Napíš svoj komentár