Nahraditeľnosť

Už dlhšiu dobu uvažujem nad jedným výrokom, myšlienkou usadenou do miesta rozumu na prekonanie túžby ega. "Každý je nahraditeľný. Na každého človeka je človek." Keď som počula túto myšlienku prvý krát zaznelo vo mne ako po každý krát jej vyslovení ticho. Protestné ticho. Nie. Na každého človeka nie je človek. Každý jeden je jedinečný. Jedinečný vo svojej podstate, činoch, myšlienkach, citoch... Nikto nemôže byť tak ľahko nahraditeľným. Jedine, že by bol nikým. Nikým pre danú osobu. Ako niekto môže nahradiť osobu, zrovnávať ju. Každý podstúpil iný príbeh, iné vnútorné dianie. A je zrovnaný s protipólom. S niekým kto je v danú chvíľu, v danom uhle pohľadu lepším. Zmeniť sa a očakávať zmenu aj od druhého. Nechápem ako niekto môže posudzovať dušu a jej konanie. Pýtala by som sa, cítiš to čo ja? Cítiš pôsobenie mojej Duše? Ani nevieš, kedy sa moja duša necíti dobre. A teba mám počúvať, keď ty moju dušu vypočuť nechceš. A potom počuť slávny výrok: na každého človeka je človek. Záver mi ukladá myšlienku. Myšlienku jedinečnosti, ktorú nevidíš. Nechceš vidieť. Ži vo viere, že vždy nájdeš lepšiu bytosť. Znič ma tým a bude po tvojom.

Každý jeden človek je jedinečný a keď klamem, tak mi ukáž pravdu, pravdu dôkazov. Priveď mi 2 totožných ľudí s tým istým čo som na jednej milovala.

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu