Jej sebadeštrukciu nik nechápal. Konala presne tak ako sa jej v danej situácii zachcelo a ani nachvíľu nepochybovala o tom že je to v danej situácii to najsprávnejšie riešenie. Presne tak ako dnes. Prišla domov. Zhodila zo seba tu haldu čiernych handier čo musela dennodenne nosiť, rozpustila vlasy, povolila podprsenku a upelešila sa v kresle. Zapálila si svoju dnes už minimálne dvadsiatu cigaretu ( áno aj sama vedela že príliš veľa fajčí ale moralistické reči okolia mala akurát tak v p...) nohou pootvorila okno, vyložila nohy na parapet a sledovala západ slnka nad polovyrúbanou horou za mestom. Nechcelo sa jej uvažovať o práci. Dnes nie. Dnes tam sedela a po dlhých rokoch sa zamyslela nad tým či je ešte vôbec schopná nikoho milovať. Slovo láska jej už roky nič nehovorilo, čo sa nedá povedať o vášni a neutíchajúcej sexuálnej túžbe. Ale tak to už raz bolo. Chlapi prichádzali a odchádzali. Nebola šlapkou. Vždy si našla nejakého stáleho kamaráta na sex a s ním to ťahala dovtedy kým si dotyčný nenašiel normálny vzťah. Ach na koľkých svadbách to už len bola, smeje sa v duchu. Keby tie nevestičky čo i len tušili že jeden zbožňoval anál, iný zväzovanie, ďalší bol posadnutý nohami a podobne. Bola z toho zhnusená, no zároveň stále nemohla dostať z hlavy myšlienku na posledné noci s ním. Nebol ničím výnimočný. Obyčajný chlap. Bol síce urastený ale to bolo akurát tak všetko .. žiadny sexsymbol. Ani sa len nepodobal tým s ktorými doposiaľ spávala. Na chvíľu sa zamyslela nad tým že s ním ujde. Čo ak mu povie že sa zamilovala, že túži po jeho perách a tele, že túži cítiť jeho jazyk medzi svojimi stehnami a že okrem toho všetkého.... že jej na ňom záleží. Kopla do seba pohárik vodky ktorú schovávala na stolíkom. Urobím to ... teraz.... „Mami?.. ty si už doma?“ ... zo všetkých jej myšlienok ju vyrušil jej 15 ročný syn.

„Áno dnes som mala dlhý deň.“ ... vysúkala zo seba.

„Čoskoro príde oco, tak dúfam že dnes pôjdeme na tú sľúbenú večeru.“

No do riti pomyslela si... Vstala z kresla. Nahodila kostým číslo dva, zopla nazad vlasy umyla zuby a čakala na manžela. Zase raz. Dusiac v sebe svoje tiché tajomstvo. Tajomstvo toho čo nie je a môže byť. S myšlienkami na Roberta nenápadne schmatla diár a poznačila si termín u gynekológa. Neostávalo jej iné, len nech sa jej prianie a prekliatie zároveň splní.

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár