Sedím v rade za šoférom, keď sa zrazu pozriem doprava. A zbadám.../Hej, je to otrepané klišé, že takto v autobuse, ale čo mám robiť, keď som ho tam zbadala?/
Tak ešte raz: Pozriem doprava a zbadám JEHO. Srdce sa mi okamžite rozbúcha obrovskou rýchlosťou, bije ako splašené kone a ja nechápem čo sa to deje s mojim telom. Už dávno nebolo v takejto situácií.
Ruky sa mi potia, musí byť vidno ako sa celá chvejem. Nedá sa mi dýchať a v mojich nohavičkách sa začalo dobrodružstvo. Čo so mnou spraví jeden dobre vyzerajúci chlap! Ach, tá (božská) prekliata chémia medzi ľuďmi...
Pozriem na neho znovu. Síce farba jeho vlasov je blond, čo mi veľmi neimponuje, jemu to odpúšťam. Ako prvé musím skontrolovať ruky. Asi dva mesiace je to moja úchylka. Milujem, keď má chlap hodinky!! A ešte také krásne, čierne s koženým náramkom.
Dobre, ešte skontrolujem jeho oblečenie. Má košeľu! Oblečenie, čo na chlapoch milujem najviac /teda, radšej som v jeho košeli oblečená ja a on je nahý /. Môj pubertálny mozog dokopy s mojimi pohlavnými hormónmi /ktorých mám ozaj požehnane - len neviem či chvalabohu alebo bohužiaľ/ okamžite začína produkovať rôzne hriešne myšlienky. Páčia sa mi. Zavriem oči pre lepšie sústredenie.
Sme na lúke, on nám pripravil piknik, na deke ma začína vyzliekať...Už som ho mala v hlave celkom vyzlečeného a pomaly som si ústami chcela vychutnať chuť a vôňu jeho pohlavia, keď v tom autobus zastal. Otvorím oči. Do riti! Veď to som už doma. Kútikom očka na neho pozriem. Sakra, nevystupuje. Aj tak, čo by som ho pozvala na kávu?
Beriem si ruksak a sveter z vedľajšieho sedadla a ešte posledný krát na neho pozriem. Pohľad z očí do očí. Z jeho do mojich. Štyri sekundy. No zdá sa mi to ako večnosť. Štyri sekundy. Takže si ma aj on musel všimnúť! Chlapi sa len tak pre nič za nič nepozerajú štyri sekundy do očí neznámych žien. Páčim sa mu! Som šťastná. Niekde som čítala, že štyri sekundy pohľadu do očí sú pozvánkou do postele.Hm, kiežby. Vstávam a kráčam uličkou plnou ľudí a len prosím Boha, aby sa mi môj krásny neznámy "hodinkový" pozeral na zadok. Veď ho mám (aj) na to, aby sa naň chlapi pozerali! Prosím Boha,aby sa po mne pozeral... a aby po mne na sedadle nezostala mokrá škvrna od toľkého vzrušenia.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mo0e
31. 7.júla 2010 15:55
dobrodružstvo v nohavičkách ma dostalo
Napíš svoj komentár